Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Slovensku registrovali ešte po druhej svetovej vojne asi 30 modrotlačiarskych dielní.
Autor TASR
Banská Bystrica 17. marca (TASR) - Textílie, zdobené modrotlačou, ktorá sa len nedávno dostala do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, sa opäť po asi piatich rokoch dostávajú aj k širšiemu okruhu záujemcov. Po tom, ako v roku 2010 skončila jediná slovenská dielňa majstra Stanislava Trnku v Púchove, sa do jej výroby v Párnici na Orave pustil nedávny absolvent Vysokej školy výtvarných umení (VŠVU) Matej Rabada.
"Zatiaľ vyrábam len asi 80 metrov textílie za mesiac, záujem však už teraz vysoko prevyšuje moju produkciu," povedal Rabada na dnešnej tlačovej konferencii v regionálnej pobočke Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Banskej Bystrici.
Túto takmer "odídenú" techniku farbenia a zdobenia plátna si obľúbil už na škole a začal rozmýšľať nad jej výrobou. "Doteraz sa do toho nechcel nikto pustiť, pretože ide o náročnú výrobu. Mňa ale priťahovalo práve to," uviedol.
Jeho snahu v súčasnosti podporuje aj vedenie ÚĽUV. Do jej predajní sa už dostávajú prvé metre originálnych modrých látok. "Dnes je snaha, aby k prvému výrobcovi pribudol ďalší. Záujem obnoviť dielňu Stanislava Trnku v Púchove prejavil totiž jeho vnuk Martin," povedala TASR riaditeľka Múzea ÚĽUV Libuša Jaďuďová.
Podľa nej sa textílie s modrotlačou stali na Slovensku v uplynulých rokoch doslova módnym hitom a tvorbe šiat a doplnkov s modrotlačou sa venujú aj niektorí slovenskí módni návrhári.
Na Slovensku registrovali ešte po druhej svetovej vojne asi 30 modrotlačiarskych dielní. V 70. rokoch uplynulého storočia zostala len jedna, a to práve dielňa pána Trnku. Produkcia dielní v prvej polovici 20. storočia smerovala prevažne na vidiek, kde sa ľudia odievali do kroja.
Múzeum ÚĽUV vlastní podľa jeho šéfky 2455 predmetov a dokumentov, súvisiacich s výrobou modrotlače na Slovensku. Pri výskume, ktorý zrealizovali v ÚĽUV zaregistrovali 395 vzorov modrotlače.
Slovenská modrotlač by sa po zápise do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v januári 2016, mohla do dvoch rokov dostať aj na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
"Zatiaľ vyrábam len asi 80 metrov textílie za mesiac, záujem však už teraz vysoko prevyšuje moju produkciu," povedal Rabada na dnešnej tlačovej konferencii v regionálnej pobočke Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v Banskej Bystrici.
Túto takmer "odídenú" techniku farbenia a zdobenia plátna si obľúbil už na škole a začal rozmýšľať nad jej výrobou. "Doteraz sa do toho nechcel nikto pustiť, pretože ide o náročnú výrobu. Mňa ale priťahovalo práve to," uviedol.
Jeho snahu v súčasnosti podporuje aj vedenie ÚĽUV. Do jej predajní sa už dostávajú prvé metre originálnych modrých látok. "Dnes je snaha, aby k prvému výrobcovi pribudol ďalší. Záujem obnoviť dielňu Stanislava Trnku v Púchove prejavil totiž jeho vnuk Martin," povedala TASR riaditeľka Múzea ÚĽUV Libuša Jaďuďová.
Podľa nej sa textílie s modrotlačou stali na Slovensku v uplynulých rokoch doslova módnym hitom a tvorbe šiat a doplnkov s modrotlačou sa venujú aj niektorí slovenskí módni návrhári.
Na Slovensku registrovali ešte po druhej svetovej vojne asi 30 modrotlačiarskych dielní. V 70. rokoch uplynulého storočia zostala len jedna, a to práve dielňa pána Trnku. Produkcia dielní v prvej polovici 20. storočia smerovala prevažne na vidiek, kde sa ľudia odievali do kroja.
Múzeum ÚĽUV vlastní podľa jeho šéfky 2455 predmetov a dokumentov, súvisiacich s výrobou modrotlače na Slovensku. Pri výskume, ktorý zrealizovali v ÚĽUV zaregistrovali 395 vzorov modrotlače.
Slovenská modrotlač by sa po zápise do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska v januári 2016, mohla do dvoch rokov dostať aj na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
