Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Havešová je priestorom s veľkým množstvom stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu, ako aj stromov v blízkosti ich fyzického veku.
Autor TASR
Stakčín 2. júla (TASR) – Jedným z piatich komponentov prírodného dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a pralesy Karpát a iných regiónov Európy nachádzajúcich sa na území Slovenska, je Havešová. Jadrovú zónu tohto komponentu tvorí Národná prírodná rezervácia (NPR) Havešová. Prastarý les medzi obcami Stakčínska Roztoka, Príslop a Kolbasov je domovom nielen najvyšších bukov na svete, jeho "mŕtve drevo" je zároveň žriedlom života mnohých ohrozených druhov hmyzu a húb. Pre TASR to potvrdila Iveta Buraľová zo Správy Národného parku (NP) Poloniny.
Havešová je priestorom s veľkým množstvom stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu, ako aj stromov v blízkosti ich fyzického veku, čo je jedným z charakteristických znakov pralesa a svedčí o jeho dlhodobom nenarušenom vývoji. "Samotný termín "mŕtve drevo" nie je celkom presný, keďže mŕtve drevo je paradoxne žriedlom života. Po odumretí dreviny je drevná hmota obsadzovaná a rozkladaná rôznymi skupinami organizmov," priblížila environmentalistka s tým, že úplný rozklad dreva trvá 20 až 180 rokov.
Druhy, pre ktoré tento proces poskytuje priestor pre život, sa súhrne nazývajú saproxylické organizmy. Okrem húb a rastlín osídľuje mŕtvu drevnú hmotu aj široké spektrum bezstavovcov, vtákov a cicavcov. Najpočetnejšími druhmi sú roztoče, chvostoskoky a hmyz, z hmyzu sú to najmä blanokrídlovce a chrobáky.
Podľa Buraľovej je na mŕtve drevo v rôznom štádiu rozkladu priamo viazaná viac ako tretina lesných živočíchov a viac ako polovica druhov húb rastúcich v lesoch. Odumretá drevná hmota spolu s na ňu naviazanou faunou a flórou je však v súčasnosti jeden z najohrozenejších prvkov lesných ekosystémov Európy. Intenzívne lesné hospodárstvo spôsobilo, že viac ako 40 percent saproxylických druhov hmyzu je ohrozených vyhynutím. "V prípade húb a lišajníkov bude toto číslo pravdepodobne ešte vyššie," podotkla Buraľová s tým, že práve pre ich zachovanie je potrebné pre budúce generácie uchovávať oblasti ako Havešová.
Lokalita pralesa Havešová s rozlohou 171,32 hektára (ha) nie je verejnosti prístupná po žiadnom značenom turistickom chodníku. Navštíviť ju je možné iba v sprievode pracovníkov Správy NP Poloniny po náučnom chodníku. "Jeho trasa vedie lesným chodníkom, ktorý je minimálne upravovaný, je takmer bez zásahu človeka," uzavrela environmentalistka.
Slovenská časť komplexu Starých bukových lesov a pralesov Karpát a iných regiónov Európy s celkovou rozlohou jadrovej zóny približne 4450 ha, sa nachádza na území NP Poloniny a CHKO Vihorlat. Okrem Havešovej ju tvorí Stužica – Bukovské vrchy, Udava, Rožok a Vihorlat.
Havešová je priestorom s veľkým množstvom stojaceho a ležiaceho mŕtveho dreva vo všetkých stupňoch rozkladu, ako aj stromov v blízkosti ich fyzického veku, čo je jedným z charakteristických znakov pralesa a svedčí o jeho dlhodobom nenarušenom vývoji. "Samotný termín "mŕtve drevo" nie je celkom presný, keďže mŕtve drevo je paradoxne žriedlom života. Po odumretí dreviny je drevná hmota obsadzovaná a rozkladaná rôznymi skupinami organizmov," priblížila environmentalistka s tým, že úplný rozklad dreva trvá 20 až 180 rokov.
Druhy, pre ktoré tento proces poskytuje priestor pre život, sa súhrne nazývajú saproxylické organizmy. Okrem húb a rastlín osídľuje mŕtvu drevnú hmotu aj široké spektrum bezstavovcov, vtákov a cicavcov. Najpočetnejšími druhmi sú roztoče, chvostoskoky a hmyz, z hmyzu sú to najmä blanokrídlovce a chrobáky.
Podľa Buraľovej je na mŕtve drevo v rôznom štádiu rozkladu priamo viazaná viac ako tretina lesných živočíchov a viac ako polovica druhov húb rastúcich v lesoch. Odumretá drevná hmota spolu s na ňu naviazanou faunou a flórou je však v súčasnosti jeden z najohrozenejších prvkov lesných ekosystémov Európy. Intenzívne lesné hospodárstvo spôsobilo, že viac ako 40 percent saproxylických druhov hmyzu je ohrozených vyhynutím. "V prípade húb a lišajníkov bude toto číslo pravdepodobne ešte vyššie," podotkla Buraľová s tým, že práve pre ich zachovanie je potrebné pre budúce generácie uchovávať oblasti ako Havešová.
Lokalita pralesa Havešová s rozlohou 171,32 hektára (ha) nie je verejnosti prístupná po žiadnom značenom turistickom chodníku. Navštíviť ju je možné iba v sprievode pracovníkov Správy NP Poloniny po náučnom chodníku. "Jeho trasa vedie lesným chodníkom, ktorý je minimálne upravovaný, je takmer bez zásahu človeka," uzavrela environmentalistka.
Slovenská časť komplexu Starých bukových lesov a pralesov Karpát a iných regiónov Európy s celkovou rozlohou jadrovej zóny približne 4450 ha, sa nachádza na území NP Poloniny a CHKO Vihorlat. Okrem Havešovej ju tvorí Stužica – Bukovské vrchy, Udava, Rožok a Vihorlat.
