Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Biosférická rezervácia Poľana bola zriadená v spolupráci s UNESCO v rámci programu Človek a biosféra (MAB), ktorý sa venuje ľuďom a ich hospodáreniu v prírodných ekosystémoch.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) – Biosférická rezervácia Poľana bola zriadená v spolupráci s UNESCO v rámci programu Človek a biosféra (MAB), ktorý sa venuje ľuďom a ich hospodáreniu v prírodných ekosystémoch. Pre TASR to povedal vedúci Ústavu krajinnej ekológie SAV a expert programu MAB Július Oszlányi.
Oszlányi na projekte pracuje už do 70. rokov. "Človek a biosféra je projekt, ktorý vyrástol z Medzinárodného biologického programu v 60. rokoch," povedal Oszlányi. Myšlienku projektu skúmania celého systému lesa na Slovensko prinieslo UNESCO. "Keď bola dovtedy o lese reč, tak zaujímalo všetkých len drevo na ťažbu. Práve tento program zadal úlohu preskúmať celý les, teda podiel listov, jednotlivých halúzok, kôry či biomasy pod zemou," vysvetlil Oszlányi.
Vďaka UNESCO si podľa Oszlányiho Slovensko dokáže porovnať ekosystémy s krajinami na globálnej úrovni. Krajina tak môže čerpať zo skúseností iných. Na Slovensku sú doposiaľ zriadené štyri biosférické rezervácie. "Keď sa povie biosférická rezervácia, predstavia si ľudia oblasť, ktorá je ohraničená a nevstupuje sa do nej. No rezervy biosféry sú časti krajiny, v ktorých človek žije a má žiť tak, aby hospodáril prírode blízkym spôsobom," podotkol Oszlányi.
Celá Európa je poznačená činnosťou človeka. "Nemôžeme tu nájsť čosi také, ako v Kanade alebo na Sibíri, kde ľudia do prírody nezasahujú," dodal Oszlányi. Napriek tomu sú podľa Ústavu krajinnej ekológie SAV slovenské ekosystémy v relatívne dobrom stave. Stúpa aj plocha lesov, pretože mnohé opustené poľnohospodárske plochy zarastajú. "Často sú aj najúrodnejšie pôdy zarastené kríkmi. Tento trend však nepotrvá večne, pretože pôdy začnú byť potrebné. Samozrejme, kalamity či požiare menia lesné ekosystémy, avšak tie sú stále veľmi významnou kostrou slovenskej krajiny," doplnil Oszlányi.
V otázkach ťažby dreva by podľa Oszlányiho mali rozhodovať odborníci, ktorých je na Slovensku dostatok. "Oni určia, koľko toho v lese prirastie, čo je aj množstvo, ktoré sa smie vyťažiť. Problémom sú veľkoplošné ťažby, ktoré narúšajú pôdu a ťažké mechanizmy, ktoré ničia pôdnu pokrývku," vysvetlil Oszlányi.
Slovensko navštívi 5.- 8. mája generálna tajomníčka UNESCO Irina Bokova. Prezrie si aj biosférickú rezerváciu Poľana a bude ju zaujímať aj život na slovenských lazoch, keďže ide o vzácny úkaz spolužitia človeka s prírodou, ktorú počas svojho života kultúrne mení. "Program Človek a biosféra môže edukovať obyvateľstvo v chránení prírody a hospodárení s prírodnými zdrojmi. Samotná práca ale ostáva na ľuďoch, ktorí tam žijú a pracujú," uzavrel Oszlányi.
Oszlányi na projekte pracuje už do 70. rokov. "Človek a biosféra je projekt, ktorý vyrástol z Medzinárodného biologického programu v 60. rokoch," povedal Oszlányi. Myšlienku projektu skúmania celého systému lesa na Slovensko prinieslo UNESCO. "Keď bola dovtedy o lese reč, tak zaujímalo všetkých len drevo na ťažbu. Práve tento program zadal úlohu preskúmať celý les, teda podiel listov, jednotlivých halúzok, kôry či biomasy pod zemou," vysvetlil Oszlányi.
Vďaka UNESCO si podľa Oszlányiho Slovensko dokáže porovnať ekosystémy s krajinami na globálnej úrovni. Krajina tak môže čerpať zo skúseností iných. Na Slovensku sú doposiaľ zriadené štyri biosférické rezervácie. "Keď sa povie biosférická rezervácia, predstavia si ľudia oblasť, ktorá je ohraničená a nevstupuje sa do nej. No rezervy biosféry sú časti krajiny, v ktorých človek žije a má žiť tak, aby hospodáril prírode blízkym spôsobom," podotkol Oszlányi.
Celá Európa je poznačená činnosťou človeka. "Nemôžeme tu nájsť čosi také, ako v Kanade alebo na Sibíri, kde ľudia do prírody nezasahujú," dodal Oszlányi. Napriek tomu sú podľa Ústavu krajinnej ekológie SAV slovenské ekosystémy v relatívne dobrom stave. Stúpa aj plocha lesov, pretože mnohé opustené poľnohospodárske plochy zarastajú. "Často sú aj najúrodnejšie pôdy zarastené kríkmi. Tento trend však nepotrvá večne, pretože pôdy začnú byť potrebné. Samozrejme, kalamity či požiare menia lesné ekosystémy, avšak tie sú stále veľmi významnou kostrou slovenskej krajiny," doplnil Oszlányi.
V otázkach ťažby dreva by podľa Oszlányiho mali rozhodovať odborníci, ktorých je na Slovensku dostatok. "Oni určia, koľko toho v lese prirastie, čo je aj množstvo, ktoré sa smie vyťažiť. Problémom sú veľkoplošné ťažby, ktoré narúšajú pôdu a ťažké mechanizmy, ktoré ničia pôdnu pokrývku," vysvetlil Oszlányi.
Slovensko navštívi 5.- 8. mája generálna tajomníčka UNESCO Irina Bokova. Prezrie si aj biosférickú rezerváciu Poľana a bude ju zaujímať aj život na slovenských lazoch, keďže ide o vzácny úkaz spolužitia človeka s prírodou, ktorú počas svojho života kultúrne mení. "Program Človek a biosféra môže edukovať obyvateľstvo v chránení prírody a hospodárení s prírodnými zdrojmi. Samotná práca ale ostáva na ľuďoch, ktorí tam žijú a pracujú," uzavrel Oszlányi.
