Ženeva/Paríž 28. septembra (TASR) - Cieľom podujatí, ktoré sa vo viacerých krajinách sveta organizujú pri príležitosti Svetového dňa besnoty, pripadajúceho na 28. septembra, je upriamiť pozornosť verejnosti na skutočnosť, že stále ide o zdravotnícky problém. Ďalším cieľom tohto dňa je zdôrazniť, že existujú preventívne opatrenia, ktorými sa dá besnota odstrániť. Témou Svetového dňa besnoty v roku 2016 je: "Besnota: Vzdelávať. Očkovať. Odstrániť.", informovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na svojej internetovej stránke.
Akcie zamerané k Svetovému dňu besnoty majú obyvateľstvo priviesť k lepšiemu poznaniu následkov besnoty, možnostiam jej predchádzania, očkovania a spôsobov odstraňovania ochorenia na ľuďoch a zvieratách, opakovane informovala WHO, ktorá sa sponzorsky spolupodieľa na podujatiach v rámci tohto svetového dňa. V roku 2016 WHO zdôraznila, že cieľom na svetovej úrovni je úplne odstrániť úmrtie človeka na besnotu prenesenú psom do roku 2030. Zároveň pripomenula, že Svetový deň besnoty, 28. september, je spomienkou na výročie úmrtia francúzskeho chemika a mikrobiológa Louisa Pasteura (27. december 1822 - 28. september 1895), ktorý ako prvý pripravil očkovaciu látku proti besnote.
V roku 1822 sa narodil francúzsky biológ, mikrobiológ a objaviteľ LOUIS PASTEUR, ktorý položil základy mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie. Vynašiel pasterizáciu, opísal fermentačný proces, objavil vakcínu proti besnote. Zomrel 28.9.1895.Foto: TASR
Svetová zdravotnícka organizácia zvierat (OIE) so sídlom v Paríži upozornila, že na celom svete na následky besnoty zomiera vyše 70.000 osôb. Afrika a Ázia sú kontinenty s najvyšším rizikom úmrtnosti ľudí na besnotu s vyše 95 percentami prípadov úmrtia na svete.
Ak človeka pohryzie zviera podozrivé na besnotu, treba, aby postihnutý dostal čo najskôr očkovaciu látku a predišlo sa ochoreniu.
Besnota je infekčné ochorenie vírusového pôvodu. Ide o akútne ochorenie zvierat prenosné na človeka. Vírus besnoty sa v mieste poranenia (uhryznutím, poškriabaním alebo inak) zvieraťom šíri nervami do centrálneho nervového systému. Prejavuje sa horúčkou, bolesťami hlavy, slabosťou, svrbením a bolestivosťou v rane. Liečba je podporná, ochorenie sa končieva aj smrťou.
Zdrojom sú choré zvieratá - mačky, psy, líšky, vlky.
