Bratislava 15. augusta (TASR) – Na novom Európskom slnečnom ďalekohľade (EST) pracujú aj slovenskí vedci. Ovplyvní to vedecký progres Astronomického ústavu (AsÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV). Avizuje to jeho šéf Peter Gömöry, podľa ktorého to v maximálnej miere zatraktívni možnosť sa tam zamestnať na vedeckej pozícii. "K dispozícii budeme mať vlastný pozorovací čas na tomto prístroji a teda garantovaný prístup k unikátnym pozorovaniam," priblížil pre TASR s tým, že sa im účasťou otvára možnosť priamej participácie na excelentnej vede.

Zapojení sú aktuálne šiesti pracovníci Oddelenia fyziky Slnka AsÚ SAV. Ich úloha na projekte okrem vedeckého výskumu podľa riaditeľa spočívala napríklad aj v participovaní v tzv. Science Advisory Group ďalekohľadu EST. "Jedná sa o expertnú skupinu 22 vedeckých pracovníkov z celej Európy, ktorých úlohou bolo definovanie hlavných vedeckých cieľov ďalekohľadu, ako aj špecifikácia prístrojového vybavenia EST," doplnil Gömöry.

Slovenskí vedci budú dopĺňať merania z ďalekohľadu EST svojimi pozorovaniami v observatóriu na Lomnickom štíte. Tie podľa Gömöryho povedú ku komplexnejšiemu súboru dát. "Ďalekohľad EST je optimalizovaný na pozorovanie spodných vrstiev slnečnej atmosféry, teda fotosféry a chromosféry. Nebude ním ale možné pozorovať slnečnú korónu," priblížil s tým, že to je doména observatória na Slovensku. Projekt je podľa riaditeľa ústavu motivačný aj pre mladú generáciu vedcov. Po jeho uvedení do prevádzky im umožní voľný prístup k najmodernejšej technológii priamo zo Slovenska.

"To pomôže k stabilizácii ich pôsobenia na Slovensku a prispeje k zamedzeniu odchodu mladých vedcov do zahraničia," doplnil Gömöry. Zároveň informoval, že projekt ponúka jedinečnú príležitosť pre technologický rozvoj a spoluprácu napríklad v oblasti dizajnu a výroby mechanických a optických sústav. "Do týchto aktivít sa tak môžu zapojiť aj iné vedecké skupiny na Slovensku," podotkol.

Slovenskí vedci očakávajú, že projekt prinesie kľúčové odpovede na nezodpovedané otázky súvisiace s ohrevom slnečnej koróny, urýchľovania slnečného vetra i dopĺňania hmoty z nižších vrstiev slnečnej atmosféry do koróny. "Sme ale presvedčení, že okrem toho nastolí aj mnohé ďalšie nové otázky. Len takýmto spôsobom sa totiž dokážeme posúvať vpred pri zlepšovaní našej fyzikálnej predstavy o procesoch prebiehajúcich na Slnku," priblížil.

Šéf ústavu informoval, že spustenie ďalekohľadu EST (tzv. prvé svetlo ďalekohľadu) je naplánované na rok 2028. Jedným z jeho hlavných cieľov je štúdium dosiaľ nevyriešenej otázky týkajúcej sa vynárania magnetických polí na povrch Slnka a následného prenosu magnetickej a kinetickej energie z podpovrchových vrstiev do vyšších oblastí slnečnej atmosféry. "Toto je kľúčová otázka nevyhnutná pre pochopenie mechanizmu, prostredníctvom ktorého riadi magnetické pole slnečnú atmosféru a jej aktívne javy," povedal šéf ústavu.

Podľa Gömöryho EST prispeje aj k zlepšeniu poznatkov o vplyve slnečnej aktivity napríklad na komunikačné technológie či navigačné systémy. "Ich zlyhanie malo, a v budúcnosti môže mať, významné dopady na životné prostredie, ako aj na spoločnosť ako celok," spresnil. Zároveň projekt predstavuje aj dôležitý príspevok k lepšiemu poznaniu potenciálneho vplyvu Slnka a slnečnej aktivity na environmentálne zmeny a na skúmanie prípadného vplyvu Slnka v procese globálneho otepľovania.

Projekt EST začal v roku 2008 a slovenskí vedci na ňom participujú od úplného začiatku. "Jedná sa o iniciatívu celej európskej komunity slnečných fyzikov o výstavbu prelomového ďalekohľadu optimalizovaného na výskum Slnka s priemerom primárneho zrkadla až štyri metre," priblížil Gömöry s tým, že aktuálne na projekte participuje 26 vedeckých inštitúcií z 18 európskych krajín.