Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výskum ukázal, že kým pod vplyvom klimatickej zmeny sa na sever rozšírilo len 15 percent druhov, na západ ich migrovalo až 39 percent, a to priemernou rýchlosťou 3,56 kilometra za rok.
Autor TASR
Zvolen 19. októbra (TASR) - Znečistenie dusíkom spôsobilo neočakávanú migráciu lesných druhov rastlín smerom na západ - to je výsledkom novej štúdie, publikovanej v aktuálnom čísle svetového vedeckého časopisu Science. Na tomto výskume sa podieľal aj František Máliš, ktorý pôsobí na Katedre fytológie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO). TASR o tom informoval hovorca TUZVO Ján Lichý.
Výskum ukázal, že kým pod vplyvom klimatickej zmeny sa na sever rozšírilo len 15 percent druhov, na západ ich migrovalo až 39 percent, a to priemernou rýchlosťou 3,56 kilometra za rok.
"Klimatická zmena spôsobuje migráciu rôznych druhov organizmov. Očakáva sa predovšetkým posun rozšírenia smerom k pólom alebo do väčších nadmorských výšok. Avšak spomínaná štúdia preukázala, že lesné druhy rastlín migrovali prekvapivo predovšetkým smerom na západ, pričom posun rozšírenia na západ bol 2,6-krát pravdepodobnejší ako smerom na sever," uviedol Lichý.
Hlavnou príčinou boli vstupy dusíka do lesného prostredia pochádzajúce zo vzdušného znečistenia. Na západ sa rozšírili najmä druhy, ktoré dokážu využiť dusík vo svoj prospech a konkurenčne prevládnuť nad inými rastlinami. Lichý ďalej vysvetlil, že okrem dusíka boli zmeny v rozšírení druhov spôsobené aj zmenami v zápoji lesného porastu, teda v tom, do akej miery vytvárajú koruny stromov súvislú vrstvu. Čím viac sa zápoj lesného porastu znížil, tým výraznejšie druhy migrovali.
Výsledky štúdie pochádzajú podľa Lichého z analýzy rozsiahlych údajov z opakovaných zisťovaní na 2954 výskumných plochách v Európe, ktoré pokrývajú takmer storočie vývoja lesnej vegetácie. Zo Slovenska boli využité údaje z historického a aktuálneho prieskumu lesníckej typológie.
"Aktuálne zistenie zásadným spôsobom mení naše vnímanie toho, ako pôsobia celosvetové zmeny v životnom prostredí, a v tomto prípade najmä znečistenie dusíkom, na biodiverzitu. Migrácia a budúce rozšírenie rastlinných druhov tak nie je výsledkom len klimatickej zmeny, ale aj jej interakcie s inými, človekom podmienenými zmenami prostredia a štruktúry lesov," dodal Lichý s tým, že pochopiť toto komplexné pôsobenie je mimoriadne dôležité pre oblasť lesného hospodárstva, ochrany prírody či tvorbu legislatívy v prospech biodiverzity a optimálneho fungovania ekosystémov.
Výskum ukázal, že kým pod vplyvom klimatickej zmeny sa na sever rozšírilo len 15 percent druhov, na západ ich migrovalo až 39 percent, a to priemernou rýchlosťou 3,56 kilometra za rok.
"Klimatická zmena spôsobuje migráciu rôznych druhov organizmov. Očakáva sa predovšetkým posun rozšírenia smerom k pólom alebo do väčších nadmorských výšok. Avšak spomínaná štúdia preukázala, že lesné druhy rastlín migrovali prekvapivo predovšetkým smerom na západ, pričom posun rozšírenia na západ bol 2,6-krát pravdepodobnejší ako smerom na sever," uviedol Lichý.
Hlavnou príčinou boli vstupy dusíka do lesného prostredia pochádzajúce zo vzdušného znečistenia. Na západ sa rozšírili najmä druhy, ktoré dokážu využiť dusík vo svoj prospech a konkurenčne prevládnuť nad inými rastlinami. Lichý ďalej vysvetlil, že okrem dusíka boli zmeny v rozšírení druhov spôsobené aj zmenami v zápoji lesného porastu, teda v tom, do akej miery vytvárajú koruny stromov súvislú vrstvu. Čím viac sa zápoj lesného porastu znížil, tým výraznejšie druhy migrovali.
Výsledky štúdie pochádzajú podľa Lichého z analýzy rozsiahlych údajov z opakovaných zisťovaní na 2954 výskumných plochách v Európe, ktoré pokrývajú takmer storočie vývoja lesnej vegetácie. Zo Slovenska boli využité údaje z historického a aktuálneho prieskumu lesníckej typológie.
"Aktuálne zistenie zásadným spôsobom mení naše vnímanie toho, ako pôsobia celosvetové zmeny v životnom prostredí, a v tomto prípade najmä znečistenie dusíkom, na biodiverzitu. Migrácia a budúce rozšírenie rastlinných druhov tak nie je výsledkom len klimatickej zmeny, ale aj jej interakcie s inými, človekom podmienenými zmenami prostredia a štruktúry lesov," dodal Lichý s tým, že pochopiť toto komplexné pôsobenie je mimoriadne dôležité pre oblasť lesného hospodárstva, ochrany prírody či tvorbu legislatívy v prospech biodiverzity a optimálneho fungovania ekosystémov.
