Bardejov/Bratislava 4. mája (TASR) – V Bardejovských kúpeľoch sa v piatok 5. mája začne medzinárodná konferencia "Využitie značky UNESCO pre udržateľný rozvoj turizmu v regiónoch strednej Európy".

Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) je jedinou odbornou organizáciou systému OSN, ktorá má mandát na rozvoj kultúrneho a intelektového potenciálu svetového spoločenstva. UNESCO je známe aj vďaka takzvanému "svetovému dedičstvu". Tento pojem vznikol na základe Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972. Spomínaný dohovor vychádza z myšlienky, že na svete existujú miesta s takou výnimočnou hodnotou pre celý svet, že by mali byť považované za dedičstvo celého ľudstva, ktoré by zároveň požívalo zvláštnu ochranu, aby mohlo byť zachované aj pre ďalšie generácie.

Pod pojmom "kultúrne dedičstvo" si netreba predstavovať len kultúrne pamiatky v podobe monumentov či súborov kultúrnych predmetov. Kultúrne dedičstvo zahŕňa aj tradície, rituály, múzické umenie, spoločenské zvyklosti, slávnostné udalosti, vedomosti a skúsenosti týkajúce sa prírody a vesmíru, alebo vedomosti a zručnosti potrebné pre tradičné remeslá, ktoré možno súhrnne označiť pojmom nehmotné kultúrne dedičstvo alebo aj "žijúce dedičstvo" (angl. living heritage). Na ochranu tejto kategórie kultúrneho dedičstva, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu, bol v roku 2003 podpísaný Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva.

Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je súpisom významných prvkov a praktík nehmotného kultúrneho dedičstva. Uchádzať sa o zápis do celosvetového zoznamu UNESCO sa dá až po tom, ako sa nehmotné dedičstvo dostane do národného zoznamu.

V národnom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska sa v súčasnosti nachádzajú fujara, Terchovská muzika, gajdy a gajdošská tradícia, Radvanský jarmok, aušusnícke služby špaňodolinských baníkov, tradičné ručné zvonenie na zvony, čičmianske ornamenty, banskoštiavnický salamandrový sprievod, tradičné bábkarstvo na Slovensku a v Česku, modrotlač a horehronský viachlasný spev. Pribudla k nim 2. marca 2017 tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament. Modrotlač má šancu dostať sa do zoznamu UNESCO. Jej spoločnú nomináciu na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO podpísali 20. marca 2017 vo Viedni predstavitelia Slovenska, Česka, Maďarska, Nemecka a Rakúska.

Fujara, Terchovská muzika, gajdy a tradičné bábkarstvo sa už nachádzajú v svetovom Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Fujara

Je krásny hudobný nástroj ľudovej kultúry označovaný aj ako "kráľovná medzi ľudovými nástrojmi". Je rozšírená len na Slovensku, osobitne na území stredného Slovenska, a už niekoľko storočí je jedným z našich národných symbolov (najstaršia písomná zmienka o fujare pochádza z 18. storočia). Fujaru tvorí dlhá drevená píšťala s tromi hmatovými dierkami. Zdobená je rôznymi ornamentmi. Jej výroba trvá niekoľko rokov. Každý nástroj je unikát. Fujara bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO zapísaná až v roku 2008, no už v roku 2005 bola fujara vyhlásená za Majstrovské dielo ústneho a nehmotného kultúrneho dedičstva.

Foto: TASR - Michal Svítok

Terchovská muzika

Je ústne tradovaná hudobná kultúra pochádzajúca z obce Terchová a jej okolia. Pre terchovskú muziku je charakteristické 3- až 4-členné sláčikové obsadenie s malou dvojstrunovou basou. Typický je pre ňu aj viachlasný spev všetkých muzikantov. Terchovská muzika je od 5. decembra 2013 zaradená do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Foto: TASR - Vladimír Gabčo

Gajdy a gajdošská kultúra

Na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO sa dostali 2. decembra 2015. Gajdošská kultúra predstavuje súhrn všetkých kultúrnych prejavov viazaných na hudobný nástroj gajdy a jeho použitie, všetky vedomosti, ktoré tento nástroj, jeho výrobu, jeho formu a jeho používanie reprezentujú a sprevádzajú. Ide o technologické postupy výroby gájd, technickú a výtvarnú stránku gájd, tradičnú hru na gajdy a gajdošské štýly, spev pri gajdách, tanec pri gajdách, hranie piesní na počúvanie, rituály súvisiace s gajdami, tradičné ľudové obrady za sprievodu gájd, texty gajdošských piesní, terminológiu a ľudovú slovesnosť týkajúcu sa tohto nástroja. Do gajdošskej kultúry patria okrem výrobcov nástrojov a hráčov aj spoločenstvá ľudí, ktorí sú konzumentmi gajdošskej hudby, teda predovšetkým speváci, tanečníci a poslucháči.

Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Bábkarstvo na Slovensku a v Česku

Slovenské a české bábkarstvo zapísali do prestížneho Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO 1. decembra 2016. Bábkové divadlo nie je pre slovenskú a českú spoločnosť len obľúbenou formou tradičnej zábavy, ale tiež spôsob, ako sprostredkovať víziu sveta a vzdelávací nástroj o morálnych hodnotách. Bábky sú väčšinou vyrobené z dreva a animované pomocou rôznych metód. Počiatočnými nositeľmi tohto umenia boli rodiny, ktoré cestovali s bábkarstvom. Bábkové divadlo je neoddeliteľnou súčasťou slovenského a českého divadla a má literárnu tradíciu. Vďaka mnohým tradičným udalostiam, ako sú sviatky, trhy a festivaly, bábkové predstavenia dnes možno stretnúť v rôznych formách, ktoré ale stále čerpajú z tradícií.

Foto: TASR/František Iván