Ženeva 5. apríla (TASR) - Vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) dnes po dvojročnej prestávke uviedli do prevádzky najväčší a najvýkonnejší urýchľovač častíc na svete. Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) odstavili pred dvoma rokmi, aby mohol prejsť modernizáciou, informovala dnes agentúra Reuters.

Generálny riaditeľ CERN Rolf Heuer vo svojom blogu neskrýval nadšenie z obnovenia prevádzky LHC. "Je fantastické vidieť, ako to dobre funguje po dvoch rokoch a takých zásadných zmenách," napísal.

LHC dokáže simulovať podmienky panujúce tesne po zrode vesmíru. Vďaka tomu sa pred časom podarilo potvrdiť existenciu dovtedy len hypotetickej častice známej ako Higgsov bozón.

Po modernizácii chcú vedci LHC využiť na riešenie ďalších záhad vesmíru: napríklad na získavanie dôkazov o existencii tzv. temnej hmoty a jej zložení. Vedci predpokladajú, že temná hmota obklopuje galaxie a je neviditeľná, pretože neodráža svetlo. Existuje hypotéza, že temná hmota spolu s temnou energiou tvoria asi 95 percent vesmíru.

S prvými pokusmi so zrážkami častíc by mali vedci začať v polovici júna, pričom nové objavy nemožno očakávať skôr ako v polovici budúceho roku, upozornila agentúra Reuters.

LHC vybudovali pre skúmanie elementárnych častíc hmoty. Urýchľovač je uložený v kruhovom tuneli s obvodom 27 kilometrov, ktorý bol vybudovaný v hĺbke 50 až 175 metrov pod zemským povrchom neďaleko Ženevy, ale pôvodne pre urýchľovač Veľký elektrónovo–pozitrónový urýchľovač (Large Electron–Positron Collider).

Vývoj projektu LHC trval 20 rokov a jeho náklady dosiahli desať miliárd švajčiarskych frankov. Na gigantickom vedeckom experimente sa podieľalo a podieľa vyše 8000 fyzikov zo stoviek univerzít a laboratórií vo vyše 85 krajinách sveta.

CERN je najvýznamnejšou vládnou medzinárodnou organizáciou pre výskum v oblasti štruktúry hmoty.