Archeológovia amulet vykopali v roku 2021 na nálezisku Irulegy. Nálezisko spadá do železnej doby a leží v oblasti Navarre na severozápade Španielska.
Autor TASR
Madrid 22. februára (TASR) – Nápis vyrytý do 2100-ročného bronzového amuletu v tvare ruky objavený na severozápade Španielska by mohol byť v jazyku príbuznom s baskičtinou. Uvádza to nová štúdia zverejnená tento týždeň v odbornom časopise Antiquity. TASR informuje na základe správy servera Live Science.
Archeológovia amulet vykopali v roku 2021 na nálezisku Irulegy. Nálezisko spadá do železnej doby a leží v oblasti Navarre na severozápade Španielska. Archeologické nálezy naznačujú, že osídlenie danej lokality existovalo od začiatku prvého tisícročia p. n. l. až do prvého storočia p. n. l. Následne bolo zrejme vypálené počas tzv. sertoriánskej vojny (80 – 72 p. n. l.), v ktorej proti sebe bojovali dve nepriateľské frakcie Rimanov.
"Ruka zrejme mala rituálnu funkciu, či už ako amulet priťahujúci šťastie, alebo ako obetný dar domorodému bohu či bohyni šťastia," uvádza vo vyhlásení archeológ a hlavný autor štúdie Mattin Aiestaran z Baskickej univerzity (EHU) v Bilbau.
Spojenie so šťastím pramení z nápisov vyrytých na amulete. Na dlani ruky sa podarilo identifikovať najmenej päť slov zložených z 18 znakov latinskej abecedy, ktorú používame aj v súčasnosti na Slovensku. Prvým slovom vyrytým na ruke je "sorioneku" alebo "sorioneke". Slovo výrazne pripomína "zorioneko" z modernej baskičtiny, ktoré znamená "šťastie/požehnanie", výskumníci preto predpokladajú, že význam oboch slov by mohol byť totožný. Ruka preto mohla visieť ako amulet pred obydlím, ktoré mala chrániť.
Väčšina v súčasnosti používaných európskych jazykov patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, ktorá sa pred 5000 až 10.000 rokmi vyvinula zo spoločného základu – jazykov obyvateľov eurázijských stepí. To znamená, že aj keď sú európske jazyky na prvý pohľad od seba veľmi odlišné, mnohé používajú podobné slová alebo gramatické princípy.
Baskičtina však nepatrí do žiadnej nám známej jazykovej rodiny, je preto považovaná za izolovaný jazyk a jediného člena skupiny baskických jazykov. V Baskicku pri Biskajskom zálive ňou hovorí približne milión ľudí.
Text vyrytý na amulete je dosiaľ najstarším a najdlhším objaveným nápisom v baskickom jazyku. Doteraz sa objavoval vždy iba v podobe niekoľkých slov vyrytých na minciach nájdených v tejto oblasti.
Jazykovedec Peter Trudgill, ktorý v minulosti pôsobil na Fribourskej univerzite vo Švajčiarsku, označil nápis na bronzovom amulete za skutočné "okno do minulosti", píše Live Science.
"Skutočne sme sa dozvedeli niečo nové. O baskických jazykoch a národoch toho vieme iba veľmi málo, (štúdia) je preto skutočne cenným príspevkom (k ich spoznávaniu)," dodal.
Jazykovedkyňa a odborníčka na baskičtinu Roslyn Franková, ktorá sa nepodieľala na štúdii, bola príjemne prekvapená vedeckou diskusiou o amulete.
"Myslím si, že baskickému jazyku a baskickej kultúre sa venuje veľmi málo pozornosti, hoci nám môže otvoriť dvere do minulosti Európy," uviedla Franková pre Live Science.
Archeológovia amulet vykopali v roku 2021 na nálezisku Irulegy. Nálezisko spadá do železnej doby a leží v oblasti Navarre na severozápade Španielska. Archeologické nálezy naznačujú, že osídlenie danej lokality existovalo od začiatku prvého tisícročia p. n. l. až do prvého storočia p. n. l. Následne bolo zrejme vypálené počas tzv. sertoriánskej vojny (80 – 72 p. n. l.), v ktorej proti sebe bojovali dve nepriateľské frakcie Rimanov.
"Ruka zrejme mala rituálnu funkciu, či už ako amulet priťahujúci šťastie, alebo ako obetný dar domorodému bohu či bohyni šťastia," uvádza vo vyhlásení archeológ a hlavný autor štúdie Mattin Aiestaran z Baskickej univerzity (EHU) v Bilbau.
Spojenie so šťastím pramení z nápisov vyrytých na amulete. Na dlani ruky sa podarilo identifikovať najmenej päť slov zložených z 18 znakov latinskej abecedy, ktorú používame aj v súčasnosti na Slovensku. Prvým slovom vyrytým na ruke je "sorioneku" alebo "sorioneke". Slovo výrazne pripomína "zorioneko" z modernej baskičtiny, ktoré znamená "šťastie/požehnanie", výskumníci preto predpokladajú, že význam oboch slov by mohol byť totožný. Ruka preto mohla visieť ako amulet pred obydlím, ktoré mala chrániť.
Väčšina v súčasnosti používaných európskych jazykov patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny, ktorá sa pred 5000 až 10.000 rokmi vyvinula zo spoločného základu – jazykov obyvateľov eurázijských stepí. To znamená, že aj keď sú európske jazyky na prvý pohľad od seba veľmi odlišné, mnohé používajú podobné slová alebo gramatické princípy.
Baskičtina však nepatrí do žiadnej nám známej jazykovej rodiny, je preto považovaná za izolovaný jazyk a jediného člena skupiny baskických jazykov. V Baskicku pri Biskajskom zálive ňou hovorí približne milión ľudí.
Text vyrytý na amulete je dosiaľ najstarším a najdlhším objaveným nápisom v baskickom jazyku. Doteraz sa objavoval vždy iba v podobe niekoľkých slov vyrytých na minciach nájdených v tejto oblasti.
Jazykovedec Peter Trudgill, ktorý v minulosti pôsobil na Fribourskej univerzite vo Švajčiarsku, označil nápis na bronzovom amulete za skutočné "okno do minulosti", píše Live Science.
"Skutočne sme sa dozvedeli niečo nové. O baskických jazykoch a národoch toho vieme iba veľmi málo, (štúdia) je preto skutočne cenným príspevkom (k ich spoznávaniu)," dodal.
Jazykovedkyňa a odborníčka na baskičtinu Roslyn Franková, ktorá sa nepodieľala na štúdii, bola príjemne prekvapená vedeckou diskusiou o amulete.
"Myslím si, že baskickému jazyku a baskickej kultúre sa venuje veľmi málo pozornosti, hoci nám môže otvoriť dvere do minulosti Európy," uviedla Franková pre Live Science.