Brno 3. februára (TASR) - Netopiere sa v prípade vyrušenia zo zimného spánku niekedy neprebudia úplne. Bolo by to pre ne energeticky náročné, a tak sa zahrejú len na najnižšiu možnú teplotu, pri ktorej sú schopné vyhodnotiť situáciu. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej tlačovej správy Akadémie vied ČR (AV ČR).

Tento postup pomáha netopierom prečkať zimu bez toho, aby príliš stratili zo svojich tukových zásob, uvádzajú výskumníci z Ústavu biológie stavovcov AV ČR, Masarykovej univerzity a Veterinárnej univerzity v Brne v štúdii uverejnenej vo vedeckom časopise Journal of Thermal Biology. Vedci skúmali netopiere počas zimných mesiacov v štôlňach pri meste Rýmařov na severe Moravy, kde sa nachádza významné zimovisko netopiera veľkého.

"Sledovali sme reakciu teploty tela na vyrušenie u celkovo 38 netopierov v priebehu dvoch zím, v rokoch 2017 – 2019," uviedol riaditeľ Ústavu biológie stavovcov AV ČR, expert na ekológiu netopierov a vedúci štúdie Jan Zukal.

Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Ide o významný posun v doterajších zoologických poznatkoch, tvrdia odborníci. Doposiaľ totiž predpokladali, že sa netopiere v prípade vyrušenia prebúdzajú úplne. Pri takomto prebudení sa ich teplota zvyšuje na 25 stupňov Celzia a hrozí im nebezpečenstvo vyčerpania tukových zásob.

Štúdia naznačuje, že hĺbka prebudenia zo stavu strnulosti sa u netopierov líši a pri opakovanom rušení je častejšie zahriatie iba o niekoľko stupňov Celzia.

Vedci pozorovali dva typy netopierieho prebúdzania sa. Pri takzvanom normotermnom zahriatí vzrástla teplota o viac než 25 Celziových stupňov. Naopak pri takzvanom studenom zahriatí bol nárast telesnej teploty nižší ako 15 stupňov Celzia.

Netopiere počas výskumu reagovali na vyrušenie častejšie "studeným" prebudením, a to až v 63,8 percentách prípadov.

Foto: TASR/AP

"Zahriatie o niekoľko stupňov vyžaduje menej energie než prebudenie normotermické. Vyzerá to, že studené prebudenie netopierom stačí, aby aktivovali svoj zmyslový systém a vyhodnotili riziká súvisiace s vyrušením. Vďaka tomu šetria tukové zásoby a môžu ľahšie prečkať zimu," vysvetľuje Zukal.

Aj napriek výsledkom tohto výskumu nie je podľa vedcov možné uvažovať o zmiernení ochrany významných zimovísk netopierov. Nevedia totiž, či podobne fungujú aj ďalšie druhy netopierov, ako napríklad podkovár malý, ktorý je najpočetnejším druhom zimujúcim v českých jaskyniach.

"Navyše aj studené prebudenie stojí netopiera určité energetické zásoby. Príliš vysoká frekvencia narúšania zimného spánku by mohla viesť k jeho úhynu," dodal Zukal.

Netopierom v miernom pásme sa počas obdobia zimného spánku striedajú dlhodobé stavy strnulosti, keď majú zníženú telesnú teplotu, a stavy chvíľkového prebudenia.