Kodaň/Bratislava 7. októbra (TASR) - Dánsky fyzik Niels Bohr, ktorý vyslovil teóriu o stavbe atómu - tzv. Bohrov model atómu (prvý kvantový model atómu) a staršiu kvantovú teóriu respektíve teóriu (princíp) korešpondencie, sa narodil pred 130 rokmi 7. októbra 1885 v dánskej Kodani.

Fyzik Niels Bohr sa považuje za jedného z najdominantnejších a najvplyvnejších fyzikov 20. storočia. Jeho pozoruhodná práca, výsledkom ktorej bolo porozumenie štruktúre atómu a kvantovej mechanike, mu priniesla v roku 1922 Nobelovu cenu za fyziku.

Niels Bohr sa narodil 7. októbra 1885 v bohatej rodine v dánskej Kodani. Jeho otec vyučoval fyziológiu na kodanskej univerzite a v synovi prebudil záujem o vedu. Mladý Niels Bohr bol však aj dobrým športovcom, bol členom akademického futbalového klubu. V roku 1903 začal Bohr študovať na kodanskej univerzite, najskôr sa venoval filozofii a popri tom aj fyzike. Keď vyhral literárnu cenu za esej o fyzike, rozhodol sa venovať len tomuto krásnemu vednému odboru. Školu skončil v roku 1911 a na postgraduálne štúdium sa vybral do britského Cambridgeu, kde študoval stavbu atómu pod vedením takých vedcov ako boli James Thomson alebo Ernest Rutherford.

V roku 1916 získal Bohr profesúru na Kodanskej univerzite, kde v roku 1921 založil Inštitút teoretickej fyziky.

Svoju teóriu stavby atómu, ktorá sa stala základom kvantovej teórie, uverejnil v roku 1913. V tom čase už bola známa existencia elektrónu a atómového jadra. Bohr popísal stavbu atómu tak, že elektrón sa okolo jadra pohybuje po určitej dráhe a prechod elektrónu medzi susednými dráhami sprevádza pohltenie alebo vyžiarenie energie v určitom množstve – kvante (kvantum). K teórii dospel na základe štúdia čiar spektra prvku vodíka. Bohr sa stal lídrom vo výskume kvantovej teórie na najbližších 20 rokov a v roku 1922 bola jeho práca korunovaná udelením Nobelovej ceny za fyziku.

Bohrovej pozornosti samozrejme neušiel nástup Adolfa Hitlera k moci v susednom Nemecku a s tým spojené problémy, do ktorých sa dostávali jeho kolegovia – vedci – fyzici pre svoj židovský pôvod. Vytvoril pre nich výbor na podporu utečencov vedcov, pomáhal im v odchode z Nemecka a pred emigráciou do bezpečia im poskytol útočisko vo svojom inštitúte.

Po objave fúzie (fyzikálny proces, pri ktorom sa zlučujú dve ľahké jadrá atómov) sa Bohr začal obávať ničivej zbrane - atómovej bomby, ktorú by bolo možné na základe nových fyzikálnych objavov vytvoriť. Predpokladal však, že počas druhej svetovej vojny už nepríde k jej výrobe. Odmietol sa aj podieľať na súvisiacom výskume. Až keď sa stupňovalo nebezpečenstvo fašizmu a aj on sám bol v roku 1943 nútený zachrániť sa útekom a opustiť vlasť, pustil sa v Spojených štátoch amerických do práce na projekte Manhattan, ktorého cieľom bola atómová bomba.

Vo vlasti, kam sa vrátil po skončení druhej svetovej vojny, ho oslavovali ako hrdinu. Bohr pokračoval vo svojej vedeckej práci, ale venoval sa aj etickej stránke výskumu. V roku 1950 poslal Organizácii Spojených národov (OSN) otvorený list, v ktorom nabádal svetových lídrov k otvorenému zdieľaniu poznatkov o jadrových zbraniach ako prevencie pretekov v zbrojení. Jeho ideálom bol "otvorený svet" so slobodným zdieľaním poznatkov a medzinárodnou spoluprácou. Podieľal sa na založení CERN-u (Európska organizácia pre jadrový výskum) a na založení nórskeho inštitútu jadrovej fyziky.

Fyzik Niels Bohr zomrel 18. novembra 1962 v rodnej Kodani vo veku 77 rokov. Jeden z jeho šiestich synov, Aage Niels Bohr, sa vydal v jeho vedeckých stopách a v roku 1975 jeho prácu ocenili Nobelovou cenou za fyziku.

V roku 1985 si Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) vydaním zlatej mince (The UNESCO Niels Bohr Gold Medal) pripomenulo sté výročie narodenia významného vedca, zakladateľa modernej kvantovej fyziky. UNESCO touto medailou oceňuje vedcov konajúcich v súlade s etikou Nielsa Bohra.