Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mená nových laureátov dnes v Štokholme oznámil Karolínsky inštitút.
Autor TASR
,aktualizované Štokholm 5. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu 2015 získali spoločne traja parazitológovia: írsky vedec William C. Campbell, jeho japonský kolega Satoši Ómura a čínska vedkyňa Tchu Jou-jou.
Mená nových laureátov dnes v Štokholme oznámil Karolínsky inštitút. V zdôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tohtoroční laureáti vyvinuli nové spôsoby liečby, ktoré znamenajú revolúciu pri liečení jedných z najzávažnejších parazitických chorôb vrátane malárie.
Polovicu sumy, ktorou je Nobelova cena dotovaná, si rozdelia Campbell a Ómura za objav nového lieku avermectin, ktorý pomáha v liečbe riečnej slepoty a lymfatickej filariázy (elefantiázy) a je účinný aj proti iným parazitickým chorobám.
Druhú polovicu odmeny získala čínska vedkyňa Tchu Jou-jou za objav artemisininu, lieku, ktorý výrazným spôsobom znížil úmrtnosť pacientov nakazených maláriou. Profesorka Tchu pôsobí v oblasti farmakológie a tradičnej čínskej medicíny. Jej tímom vynájdený liek proti malárii odporúča ako účinný aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Agentúra Reuters poznamenala, že napriek pokroku v boji s maláriou, podľahne tejto moskytmi prenášanej chorobe ročne viac ako pol milióna ľudí, pričom väčšina obetí sú malé deti v najchudobnejších častiach Afriky.
Svetové agentúry pripomínajú, že Tchu Jou-jou sa stala v poradí 12. ženou v dejinách, ktorej bola udelená Nobelova cena za medicínu.
Slávnostné odovzdávanie Nobelových cien sa uskutoční 10. decembra, v deň výročia smrti zakladateľa tejto tradície Alfreda Nobela - švédskeho podnikateľa a vynálezcu.
Nobelova cena za medicínu alebo fyziológiu je tento rok dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (960.000 dolárov).
Mená laureátov Nobelových cien za medicínu alebo fyziológiu sú vždy prvé, ktoré oznamuje Karolínsky inštitút. Do konca týždňa oznámia ešte mená ocenených vo vedeckých kategóriách, ako aj za literatúru a mier.
Mená nových laureátov dnes v Štokholme oznámil Karolínsky inštitút. V zdôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že tohtoroční laureáti vyvinuli nové spôsoby liečby, ktoré znamenajú revolúciu pri liečení jedných z najzávažnejších parazitických chorôb vrátane malárie.
Polovicu sumy, ktorou je Nobelova cena dotovaná, si rozdelia Campbell a Ómura za objav nového lieku avermectin, ktorý pomáha v liečbe riečnej slepoty a lymfatickej filariázy (elefantiázy) a je účinný aj proti iným parazitickým chorobám.
Druhú polovicu odmeny získala čínska vedkyňa Tchu Jou-jou za objav artemisininu, lieku, ktorý výrazným spôsobom znížil úmrtnosť pacientov nakazených maláriou. Profesorka Tchu pôsobí v oblasti farmakológie a tradičnej čínskej medicíny. Jej tímom vynájdený liek proti malárii odporúča ako účinný aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Agentúra Reuters poznamenala, že napriek pokroku v boji s maláriou, podľahne tejto moskytmi prenášanej chorobe ročne viac ako pol milióna ľudí, pričom väčšina obetí sú malé deti v najchudobnejších častiach Afriky.
Svetové agentúry pripomínajú, že Tchu Jou-jou sa stala v poradí 12. ženou v dejinách, ktorej bola udelená Nobelova cena za medicínu.
Slávnostné odovzdávanie Nobelových cien sa uskutoční 10. decembra, v deň výročia smrti zakladateľa tejto tradície Alfreda Nobela - švédskeho podnikateľa a vynálezcu.
Nobelova cena za medicínu alebo fyziológiu je tento rok dotovaná sumou osem miliónov švédskych korún (960.000 dolárov).
Mená laureátov Nobelových cien za medicínu alebo fyziológiu sú vždy prvé, ktoré oznamuje Karolínsky inštitút. Do konca týždňa oznámia ešte mená ocenených vo vedeckých kategóriách, ako aj za literatúru a mier.
Nobelove ceny
Vo švédskom Štokholme sa každoročne udeľujú Nobelove ceny na základe závetu vedca, vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela.
Nobelova cena za mier sa na rozdiel od ostatných cien udeľuje v nórskom hlavnom meste Oslo. Päťčlennú komisiu, ktorá vyberá kandidátov, vymenúva nórsky parlament. Koná sa tak presne podľa poslednej vôle, ktorú zanechal Alfred Nobel. Dôvod, prečo určil na udeľovanie Nobelovej ceny za mier nórsku komisiu, nie je známy.
Prvé Nobelove ceny boli udelené v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia, 10. decembra 1901.
Poslednú vôľu Alfreda Nobela sprístupnili 13. marca 2015 po prvý raz verejnosti. Dokument bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom Dedičstvo.
Alfred Nobel sa narodil 21. októbra 1833 a prežil plodný život vedca a vynálezcu. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí sveta. Jedným z jeho obchodných artiklov bol dynamit, ktorý si našiel uplatnenie aj vo vojnových konfliktoch.
Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu Nobel prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť nahonobený majetok pre blaho ľudstva.
K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho priviedla zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelových cien, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V nasledujúcom roku, 10. decembra 1896, Alfred Nobel zomrel v talianskom San Reme.
V testamente poveril švédsku akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry a fyziológie alebo medicíny a za mier.
Vo švédskom Štokholme sa každoročne udeľujú Nobelove ceny na základe závetu vedca, vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela.
Nobelova cena za mier sa na rozdiel od ostatných cien udeľuje v nórskom hlavnom meste Oslo. Päťčlennú komisiu, ktorá vyberá kandidátov, vymenúva nórsky parlament. Koná sa tak presne podľa poslednej vôle, ktorú zanechal Alfred Nobel. Dôvod, prečo určil na udeľovanie Nobelovej ceny za mier nórsku komisiu, nie je známy.
Prvé Nobelove ceny boli udelené v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia, 10. decembra 1901.
Poslednú vôľu Alfreda Nobela sprístupnili 13. marca 2015 po prvý raz verejnosti. Dokument bol vystavený v Nobelovom múzeu v Štokholme ako súčasť výstavy s názvom Dedičstvo.
Alfred Nobel sa narodil 21. októbra 1833 a prežil plodný život vedca a vynálezcu. Vynikal aj ako obchodník a podnikateľ s obrovským citom pre finančné transakcie. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí sveta. Jedným z jeho obchodných artiklov bol dynamit, ktorý si našiel uplatnenie aj vo vojnových konfliktoch.
Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu Nobel prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť nahonobený majetok pre blaho ľudstva.
K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho priviedla zrejme Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.
Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelových cien, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V nasledujúcom roku, 10. decembra 1896, Alfred Nobel zomrel v talianskom San Reme.
V testamente poveril švédsku akadémiu vied rozdeľovaním cien a obdaril ju čiastkou 32 miliónov švédskych korún. Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry a fyziológie alebo medicíny a za mier.
