Štokholm 4. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za chémiu za rok 2017 získali Jacques Dubochet, Joachim Frank a Richard Henderson "za vývoj kryo-elektrónovej mikroskopie na určenie štruktúry biomolekúl v roztoku s vysokým rozlíšením". Oznámila to dnes švédska Kráľovská akadémia vied, ktorá cenu udeľuje.

Dubochet (Švajčiarsko), Frank (USA - pôvodom z Nemecka) a Henderson (Spojené kráľovstvo) získali cenu za vývoj kryo-elektrónovej mikroskopie, ktorá zjednodušuje a zlepšuje zobrazovanie biomolekúl. Táto metóda posunula biochémiu do novej éry, uviedla Kráľovská akadémia vied.

Vo svojom vyhlásení ďalej uvádza, že obraz je kľúčom k pochopeniu. Vedecké objavy často stavajú na úspešnej vizualizácii objektov neviditeľných pre ľudské oko. Avšak biochemické mapy sú dlho vyplnené prázdnymi priestormi, pretože dostupná technológia má ťažkosti s vytváraním obrazov veľkej časti životnej molekulárnej mašinérie. Kryo-elektrónová mikroskopia to ale všetko mení. Výskumníci môžu teraz zmraziť biomolekuly v polovici pohybu a vizualizovať procesy, ktoré nikdy predtým nevideli, čo je rozhodujúce pre základné pochopenie chémie života, ako aj pre vývoj liečiv.

Elektrónové mikroskopy sa dlho považovali za vhodné iba na zobrazovanie neživej hmoty, pretože silné žiarenie ničí biologický materiál. Ale v roku 1990 sa Richardovi Hendersonovi podarilo použiť elektrónový mikroskop na vytvorenie trojrozmerného obrazu proteínu pri atómovom rozlíšení. Tento náhly pokrok ukázal potenciál celej technológie.

Joachim Frank sa pričinil o jej všeobecné použitie. V rokoch 1975 až 1986 vyvinul metódu spracovania obrazu, v ktorej sú neostré dvojrozmerné obrazy elektrónového mikroskopu analyzované a zlúčené, aby odhalili ostrú trojrozmernú štruktúru.

Jacques Dubochet pridal k elektrónovej mikroskopii vodu. Tekutá voda sa odparuje vo vákuu elektrónového mikroskopu, čo spôsobuje kolaps biomolekúl. Začiatkom 80. rokov minulého storočia sa Dubochetovi podarilo vodu zosklovatieť: ochladil ju tak rýchlo, že vo svojej kvapalnej forme stuhla okolo biologickej vzorky, čo umožnilo biomolekulám zachovať si svoj prirodzený tvar aj vo vákuu.

Po týchto objavoch boli všetky matice a skrutky elektrónového mikroskopu optimalizované. Žiadané atómové rozlíšenie sa podarilo dosiahnuť v roku 2013 a výskumníci teraz môžu rutinne vytvárať trojrozmerné štruktúry biomolekúl. V posledných rokoch bola vedecká literatúra plná obrazov všetkého od proteínov, ktoré spôsobujú odolnosť voči antibiotikám, až po povrch vírusu Zika. Biochémia teraz čelí prudkému vývoju a všetko je nastavené na vzrušujúcu budúcnosť, uzatvára Kráľovská akadémia vied vo svojom vyhlásení.

Doteraz v Štokholme oznámili nositeľov Nobelovej ceny v kategóriách fyziológia alebo medicína a fyzika. Verejnosť sa vo štvrtok dozvie meno laureáta prestížnej ceny v kategórii literatúra a v piatok meno nositeľa Nobelovej ceny za mier. Na budúci pondelok bude známy laureát v kategórii ekonómia. Tohtoročné ocenenie v každej z kategórií sprevádza finančná prémia vo výške deviatich miliónov švédskych korún (približne 942.750 eur).

Nobelovu cenu za chémiu za rok 2016 získali Jean-Pierre Sauvage, James Fraser Stoddard a Bernard L. Feringa za "konštrukciu a syntézu molekulárnych strojov".

V roku 2015 získala Nobelovu cenu za chémiu trojica vedcov Tomas Lindahl (Švédsko), Paul Modrich (USA) a Aziz Sancar (USA) za objav mechanizmu opráv DNA.

Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-96) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.