Zľava Nils Martensson, profesor Goran K Hansson a profesor Thomas Hans Hansson oznamujú laureátov na Nobelovu cenu za fyziku 4. októbra 2016 v Štokholme. Nobelovu cenu za fyziku 2016 získali britskí vedci David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz za "teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty".Foto: TASR/AP
Získali ju britskí vedci David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz.
Štokholm 4. októbra (TASR/Tablet.TV) - Nobelovu cenu za fyziku 2016 získali britskí vedci pôsobiaci v USA David Thouless, Duncan Haldane a Michael Kosterlitz, a to za "teoretické objavy topologických fázových posunov a topologických fáz hmoty". Oznámil to dnes v Štokholme Karolínsky inštitút, informovala agentúra AP.
John Michael Kosterlitz pózuje vo fínskom meste Espoo 4. októbra 2016.Foto: TASR/AP
Thouless (82) je emeritným profesorom na Washingtonskej univerzite. Haldane (65) je profesorom fyziky na Princetonskej univerzite v štáte New Jersey. Kosterlitz (73) je profesorom fyziky na Brownovej univerzite v meste Providence v štáte Rhode Island. Výskum trojice ocenených prebiehal v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Kráľovská švédska akadémia vied na svojej stránke uviedla, že trojica objavila tajomstvo exotickej hmoty. Vedci použili vyspelé matematické modely na štúdium nezvyčajných fáz alebo stavov hmoty, ako sú supravodiče, supratekutiny alebo tenké magnetické vrstvy.
Vďaka ich priekopníckej práci sa v súčasnosti hľadajú nové a exotické fázy hmoty. Topologické koncepcie, ktoré laureáti použili vo fyzike, boli rozhodujúce pre ich objav. Topológia je odvetvím matematiky opisujúcim vlastnosti, ktoré sa menia iba postupne.
Na nedatovanej snímke britský vedec Duncan Haldane, ktorý získal Nobelovu cenu za fyziku 2016.Foto: TASR/AP
Vlaňajšiu Nobelovu cenu za fyziku získali vedci Takaaki Kadžita z Japonska a Arthur B. McDonald z Kanady za objav oscilácie neutrín, ktorý je dôkazom, že neutrína majú hmotu. Výbor na udeľovanie Nobelovej ceny v tejto kategórii svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že McDonald a Kadžita vyriešili problém, s ktorým fyzici zápasili celé desaťročia.
Neutrína sú častice, ktoré sa pohybujú vo vesmíre takmer rýchlosťou svetla. Vznikajú pri jadrovej reakcii v Slnku a vo hviezdach, alebo aj v jadrových elektrárňach.
