Ako spresnila Kráľovská akadémia vied, Hopfield vytvoril asociatívnu pamäť, ktorá dokáže ukladať a rekonštruovať obrazy a dátové vzorce.
Autor TASR
,aktualizované Štokholm 8. októbra (TASR) - Nobelovu cenu za fyziku za rok 2024 získali spoločne John Hopfield z americkej Princetonskej univerzity a Geoffrey Hinton z Torontskej univerzity "za významné objavy a vynálezy, ktoré umožňujú strojové učenie s umelými neurónovými sieťami". Oznámil to v utorok krátko pred poludním generálny tajomník švédskej Kráľovskej akadémie vied Hans Ellegren, informuje TASR.
Ako spresnila Kráľovská akadémia vied, Hopfield vytvoril asociatívnu pamäť, ktorá dokáže ukladať a rekonštruovať obrazy a dátové vzorce. Hinton zas vynašiel metódu, pomocou ktorej dokáže stroj samostatne nájsť v dátach isté vlastnosti a následne vykonávať jednotlivé úlohy, napríklad v obrázkoch identifikovať určité špecifické prvky.
Predsedníčka Nobelovho výboru pre fyziku Ellen Moonsová vysvetlila, že laureáti pomocou postupov zo štatistickej fyziky vytvorili umelé neurónové siete, ktoré fungujú ako asociatívna pamäť a dokážu nájsť vzorce vo veľkých balíkoch dát. Využíva sa to už v súčasnosti v technológiách na rozpoznávanie tvárí či v prekladačoch.
"Práca laureátov predstavuje obrovský prínos. Umelé neurónové siete využívame vo fyzike v mnohých oblastiach, napríklad vo vývoji nových materiálov so špecifickými vlastnosťami," dodala Moonsová.
Laureáti si podelia aj finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur).
Ako spresnila Kráľovská akadémia vied, Hopfield vytvoril asociatívnu pamäť, ktorá dokáže ukladať a rekonštruovať obrazy a dátové vzorce. Hinton zas vynašiel metódu, pomocou ktorej dokáže stroj samostatne nájsť v dátach isté vlastnosti a následne vykonávať jednotlivé úlohy, napríklad v obrázkoch identifikovať určité špecifické prvky.
Predsedníčka Nobelovho výboru pre fyziku Ellen Moonsová vysvetlila, že laureáti pomocou postupov zo štatistickej fyziky vytvorili umelé neurónové siete, ktoré fungujú ako asociatívna pamäť a dokážu nájsť vzorce vo veľkých balíkoch dát. Využíva sa to už v súčasnosti v technológiách na rozpoznávanie tvárí či v prekladačoch.
"Práca laureátov predstavuje obrovský prínos. Umelé neurónové siete využívame vo fyzike v mnohých oblastiach, napríklad vo vývoji nových materiálov so špecifickými vlastnosťami," dodala Moonsová.
Laureáti si podelia aj finančnú odmenu vo výške 11 miliónov švédskych korún (približne milión eur).