Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhú časť určil na výskum schizofrénie.
Autor TASR
Vancouver/Bratislava 26. apríla (TASR) – Kanadský vedec, biochemik a genetik Michael Smith sa v roku 1993 stal laureátom Nobelovej ceny za chémiu. Narodil sa 26. apríla 1932 v Blackpoole v Spojenom kráľovstve a v stredu by sa dožil 85 rokov. Do Kanady sa presťahoval začiatkom 60. rokov 20. storočia, aby sa naplno venoval vedeckej práci.
Nobelovou cenou odmenili jeho dlhoročnú zanietenú vedeckú prácu v odbore molekulárnej genetiky, najmä za zásadný príspevok k metodike cielenej mutagenézy s použitím oligonukleotidov a jej rozvoj pre štúdium proteínov. Michael Smith venoval polovicu finančnej hodnoty, ktorá sa spája s udelením Nobelovej ceny, na výskum schizofrénie. Druhú časť určil pre vedecké centrum Science World BC a na podporu kanadských žien vo vede a technológii (Society for Canadian Women in Science and Technology).
Michael Smith získal v roku 1956 doktorát na univerzite v Manchestri v Spojenom kráľovstve a vybral sa do Kanady, kde získal miesto vo vedeckom tíme laboratória Gobinda Khorana (Gobind Khorana's Laboratory) vo Vancouveri v provincii Britská Kolumbia (British Columbia - BC). Keď sa Khorana so svojím vedeckým tímom v roku 1960 presťahoval do Spojených štátov amerických (USA), Smith ho nasledoval, ale už v nasledujúcom roku sa do Vancouveru vrátil, aby pokračoval vo vedeckej práci na Univerzite Britskej Kolumbie (University of British Columbia - UBC). Občanom Kanady sa stal v roku 1964.
V roku 1966 ho vymenovali za profesora biochémie UBC. Založil univerzitné biotechnologické laboratóriá a v rokoch 1987 až 1995 ich viedol ako riaditeľ. Patril aj k zakladajúcim vedeckým lídrom siete vedeckých centier excelentnosti (Protein Engineering Network Centers of Excellence). V roku 1996 ho vymenovali za profesora biotechnológie na jednom z inštitútov UBC (Peter Wall Institute for Advanced Studies) a stal sa aj zakladajúcim riaditeľom centra (Genome Sequencing Center) agentúry pre výskum rakoviny v Britskej Kolumbii (BC Cancer Research Agency).
Vedecká zaujatosť priniesla kreatívnemu Michaelovi Smithovi, ktorý riadil prvé kanadské vedecké pracovisko, venujúce sa dekódovaniu ľudských génov v súvislosti s bojom proti nádorovým ochoreniam, napokon najvyššie ocenenie v podobe Nobelovej ceny. Bol však laureátom aj ďalších cien a nositeľom honorárnych titulov.
Jeden z popredných kanadských vedcov Michael Smith zomrel 4. októbra 2000 vo veku 68 rokov vo Vancouveri na následky rakovinového ochorenia.
Nobelovou cenou odmenili jeho dlhoročnú zanietenú vedeckú prácu v odbore molekulárnej genetiky, najmä za zásadný príspevok k metodike cielenej mutagenézy s použitím oligonukleotidov a jej rozvoj pre štúdium proteínov. Michael Smith venoval polovicu finančnej hodnoty, ktorá sa spája s udelením Nobelovej ceny, na výskum schizofrénie. Druhú časť určil pre vedecké centrum Science World BC a na podporu kanadských žien vo vede a technológii (Society for Canadian Women in Science and Technology).
Michael Smith získal v roku 1956 doktorát na univerzite v Manchestri v Spojenom kráľovstve a vybral sa do Kanady, kde získal miesto vo vedeckom tíme laboratória Gobinda Khorana (Gobind Khorana's Laboratory) vo Vancouveri v provincii Britská Kolumbia (British Columbia - BC). Keď sa Khorana so svojím vedeckým tímom v roku 1960 presťahoval do Spojených štátov amerických (USA), Smith ho nasledoval, ale už v nasledujúcom roku sa do Vancouveru vrátil, aby pokračoval vo vedeckej práci na Univerzite Britskej Kolumbie (University of British Columbia - UBC). Občanom Kanady sa stal v roku 1964.
V roku 1966 ho vymenovali za profesora biochémie UBC. Založil univerzitné biotechnologické laboratóriá a v rokoch 1987 až 1995 ich viedol ako riaditeľ. Patril aj k zakladajúcim vedeckým lídrom siete vedeckých centier excelentnosti (Protein Engineering Network Centers of Excellence). V roku 1996 ho vymenovali za profesora biotechnológie na jednom z inštitútov UBC (Peter Wall Institute for Advanced Studies) a stal sa aj zakladajúcim riaditeľom centra (Genome Sequencing Center) agentúry pre výskum rakoviny v Britskej Kolumbii (BC Cancer Research Agency).
Vedecká zaujatosť priniesla kreatívnemu Michaelovi Smithovi, ktorý riadil prvé kanadské vedecké pracovisko, venujúce sa dekódovaniu ľudských génov v súvislosti s bojom proti nádorovým ochoreniam, napokon najvyššie ocenenie v podobe Nobelovej ceny. Bol však laureátom aj ďalších cien a nositeľom honorárnych titulov.
Jeden z popredných kanadských vedcov Michael Smith zomrel 4. októbra 2000 vo veku 68 rokov vo Vancouveri na následky rakovinového ochorenia.
