Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z analýzy starších radarových snímok, ktoré vedcom poskytli dôkazy o erupciách na dvoch ďalších miestach nehostinného povrchu druhej planéty Slnečnej sústavy.
Autor TASR
Washington 28. mája (TASR) - Vulkanická aktivita na Venuši je silnejšia ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z analýzy starších radarových snímok, ktoré vedcom poskytli dôkazy o erupciách na dvoch ďalších miestach nehostinného povrchu druhej planéty Slnečnej sústavy. TASR informuje podľa správy Reuters.
Radarové snímky sondy NASA Magellan z rokov 1990 až 1992 naznačovali už v čase pozorovania veľké lávové prúdy na dvoch miestach na severnej pologuli Venuše, uviedli vedci. Sonda zmapovala 98 percent povrchu Venuše a analýzu získaných údajov zjednodušili až súčasné výpočtové metódy.
"Výrazne to mení naše chápanie vulkanickej aktivity na Venuši. Tiež to naznačuje, že by mohla byť oveľa aktívnejšia, ako sa doteraz predpokladalo," povedal planetárny vedec Davide Sulcanese z d'Annunziovej univerzity v talianskej Pescare. Je tiež hlavným autorom štúdie zverejnenej tento týždeň v časopis Nature Astronomy.
Jedným z dvoch miest je sopka Sif Mons v oblasti Eistla Regio. Radarové snímky zachytili lávový tok s rozlohou asi 30 štvorcových kilometrov. Druhým je vulkanická nížina v regióne Niobe Planitia. Tamojší lávový prúd má asi 45 štvorcových kilometrov.
"Sif Mons aj sopky v Niobe Planitia sú štítové sopky so širokými, miernymi svahmi, ktoré vytvorili lávové prúdy s nízkou viskozitou," uviedol spoluautor štúdie Giuseppe Mitri.
"Naša štúdia ako prvá poskytuje priamy dôkaz lávových tokov z obdobia misie Magellan. Analýzou radarových snímok sme pozorovali zmeny v morfológii povrchu a údaje indikovali tečúcu novú lávu," vysvetlil Sulcanese.
"Ponúka to priamy dôkaz o sopečnej činnosti na Venuši spolu s predchádzajúcimi dôkazmi, ako sú atmosférické zmeny (koncentrácie) oxidu siričitého, údaje o povrchových tepelných emisiách a najmä dôkaz deformácie sopečného prieduchu pozorované v Atla Regio," priblížil Sulcanese.
Venuša s priemerom 12.100 kilometrov je o niečo menšia ako Zem. Hustá atmosféra tvorená najmä oxidom uhličitým vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu na povrchu na viac ako 400 °C, v oblasti rovníka až 500 °C.
"Napriek tomu, že Venuša a Zem sú si veľkosťou, hmotnosťou, chemickým zložením a vnútornou štruktúrou veľmi podobné, sú tam zásadné rozdiely, ktoré robia z Venuše pekelnú planétu," povedal Sulcanese.
"O dôvodoch odlišného vývoja sa stále (medzi vedcami) diskutuje," dodal Sulcanese s tým, že vesmírne misie DaVinci+ a Veritas v najbližších rokoch "pomôžu lepšie pochopiť, prečo majú obe planéty tak rozdielne osudy."
Radarové snímky sondy NASA Magellan z rokov 1990 až 1992 naznačovali už v čase pozorovania veľké lávové prúdy na dvoch miestach na severnej pologuli Venuše, uviedli vedci. Sonda zmapovala 98 percent povrchu Venuše a analýzu získaných údajov zjednodušili až súčasné výpočtové metódy.
"Výrazne to mení naše chápanie vulkanickej aktivity na Venuši. Tiež to naznačuje, že by mohla byť oveľa aktívnejšia, ako sa doteraz predpokladalo," povedal planetárny vedec Davide Sulcanese z d'Annunziovej univerzity v talianskej Pescare. Je tiež hlavným autorom štúdie zverejnenej tento týždeň v časopis Nature Astronomy.
Jedným z dvoch miest je sopka Sif Mons v oblasti Eistla Regio. Radarové snímky zachytili lávový tok s rozlohou asi 30 štvorcových kilometrov. Druhým je vulkanická nížina v regióne Niobe Planitia. Tamojší lávový prúd má asi 45 štvorcových kilometrov.
"Sif Mons aj sopky v Niobe Planitia sú štítové sopky so širokými, miernymi svahmi, ktoré vytvorili lávové prúdy s nízkou viskozitou," uviedol spoluautor štúdie Giuseppe Mitri.
"Naša štúdia ako prvá poskytuje priamy dôkaz lávových tokov z obdobia misie Magellan. Analýzou radarových snímok sme pozorovali zmeny v morfológii povrchu a údaje indikovali tečúcu novú lávu," vysvetlil Sulcanese.
"Ponúka to priamy dôkaz o sopečnej činnosti na Venuši spolu s predchádzajúcimi dôkazmi, ako sú atmosférické zmeny (koncentrácie) oxidu siričitého, údaje o povrchových tepelných emisiách a najmä dôkaz deformácie sopečného prieduchu pozorované v Atla Regio," priblížil Sulcanese.
Venuša s priemerom 12.100 kilometrov je o niečo menšia ako Zem. Hustá atmosféra tvorená najmä oxidom uhličitým vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt, ktorý zvyšuje teplotu na povrchu na viac ako 400 °C, v oblasti rovníka až 500 °C.
"Napriek tomu, že Venuša a Zem sú si veľkosťou, hmotnosťou, chemickým zložením a vnútornou štruktúrou veľmi podobné, sú tam zásadné rozdiely, ktoré robia z Venuše pekelnú planétu," povedal Sulcanese.
"O dôvodoch odlišného vývoja sa stále (medzi vedcami) diskutuje," dodal Sulcanese s tým, že vesmírne misie DaVinci+ a Veritas v najbližších rokoch "pomôžu lepšie pochopiť, prečo majú obe planéty tak rozdielne osudy."
