Bratislava 1. decembra (TASR) - Českí vedci skúmali tvorbu bielkovín. Ich nové zistenia môžu mať zásadný význam pre klinickú liečbu neplodnosti a taktiež rozširujú poznatky o rakovinových bunkových procesoch. Počas tohto týždňa vyšla aj správa o tom, že astronómovia objavili šesť exoplanét "tancujúcich" okolo hviezdy. Tento objav môže pomôcť pochopiť, ako vznikla slnečná sústava. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Vedcom z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky z Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) sa podarila celogenómová analýza regulácie tvorby bielkovín v myších vajíčkach a embryách. Odhalili zmeny, ktoré sú kľúčové pre jednotlivé fázy dozrievania vajíčka a delenia buniek nového embrya.

Bielkoviny sú nevyhnutnou zložkou každej bunky, takže je mimoriadne dôležité zistiť, ako sa v bunke tvoria. Prepis informácií z DNA je vo vajíčkach a embryách v ranom štádiu potlačený, takže predstavujú vhodný model na štúdium molekulárnych mechanizmov tvorby bielkovín.



"Vo vajíčku a ranom embryu musia byť totiž niektoré bielkoviny vytvorené a iné zase zničené, aby mohol prebiehať náročný proces vzniku nového života," vysvetlil Andrej Šušor, vedúci výskumného tímu z Ústavu živočíšnej fyziológie a genetiky AV ČR. V tvorbe bielkovín v deliacom sa vajíčku a embryu objavili doteraz neznáme odchýlky.

"Náš nový výskum ukazuje dynamické zmeny v jednotlivých štádiách dozrievania vajíčka a delenia nového embrya, ktoré súvisia so správne nastavenými bunkovými procesmi. Okrem toho sme odhalili dôležitú aktivitu niektorých kľúčových hráčov – proteínov, ako mTORC1 alebo RPS6, ktorých vznik v správnom čase zabezpečuje prechod medzi jednotlivými vývojovými štádiami," uvádza Šušor.

Ide o prvý krok k analýze molekulárnych mechanizmov riadiacich produkciu bielkovín vo vajíčku a tiež prechod vajíčka do embrya a následnú aktiváciu DNA, ktorú má organizmus od matky a otca.

Výskum môže významne pomôcť pri pochopení procesov vedúcich k neplodnosti a môže byť dôležitý pre liečbu neplodnosti v centrách asistovanej reprodukcie. Potenciál má aj pre vedeckú komunitu v oblasti výskumu rakoviny.

Šesť exoplanét synchronizovane obieha okolo hviezdy HD 110067 vzdialenej približne 100 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Vlasy Bereniky. Veľkosť planét sa pohybuje niekde medzi Zemou a Neptúnom, uvádza Adrien Leleu, výskumník zo Ženevskej univerzity. Planéty majú podobné zloženie ako Neptún – sú to skalnaté telesá pokryté hustým plynným obalom.

Je to po prvý raz, čo vedci objavili sústavu takto zosynchronizovaných planét. Tieto planéty okolo hviezdy "tancujú" – vďaka vzájomnému gravitačnému pôsobeniu sa udržiavajú v zosúladenom pohybe. Kým jedna planéta vykoná okolo hviezdy tri obehy, druhá planéta vykoná dve rotácie. Keď druhá planéta obletí hviezdu trikrát, tretia planéta vykoná dva obehy. Posledná planéta dokončí jeden obeh za čas, ktorý prvá planéta potrebuje na šesť obehov. To je podľa Leleua dôkazom, že všetky tieto planéty sú spojené "rezonančným reťazením".

Systém HD 110067 vznikol približne pred štyrmi miliardami rokov a odvtedy sa prakticky nezmenil. Slnečná sústava je podľa vedcov približne rovnako stará, jej planéty však neobiehajú okolo Slnka synchronizovane.