Stimulácia vysokofrekvenčných mozgových vĺn pomocou blikajúcich svetiel a klikania by v budúcnosti mohla pomôcť liečiť Alzheimerovu chorobu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. marca (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Alzheimerovu chorobu môže liečiť blikajúce svetlo a klikanie, vedci na Marse objavili obrovskú sopku, neurologické poruchy sú hlavnou príčinou zdravotných problémov a nadmerné vystavenie pornu zhoršuje rizikové správanie mladých ľudí. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Stimulácia vysokofrekvenčných mozgových vĺn pomocou blikajúcich svetiel a klikania by v budúcnosti mohla pomôcť liečiť Alzheimerovu chorobu.
Vedecké štúdie v minulosti uvádzali, že stimulácia vysokofrekvenčných mozgových vĺn (gama vĺn) môže mozgu pomáhať zbavovať sa odpadových látok, ktoré prispievajú k vzniku neurologických ochorení. Nová štúdia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) skúma spôsob, ako to dosiahnuť.
V mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou sa tvoria zhluky bielkovín – amyloidové plaky. Vedci zatiaľ s istotou nevedia, či priamo spôsobujú Alzheimerovu chorobu, pretože jej skutočná príčina môže byť omnoho zložitejšia.
Tím vedcov z MIT skúmal amyloidové plaky v mozgoch myší. Zistili, že záblesky svetla a klikanie s frekvenciou 40 herzov (40-krát za sekundu) pomáhali glymfatický systém mozgu vyčistiť od amyloidných proteínov. Glymfatický systém z mozgu odstraňuje škodlivé látky.
Vedci potvrdili existenciu obrovskej sopky na Marse, ktorá viac ako polstoročie unikala ich pozornosti. Kozmické sondy obiehajúce okolo planéty ju zobrazovali už od vyslania sondy NASA Mariner 9 v roku 1971, mala však priveľmi erodovaný povrch. O jej existencii informovali vedci na 55. konferencii o lunárnej a planetárnej vede vo Woodlands v americkom Texase.
Sopka nebola doteraz oficiálne pomenovaná. Nachádza sa na východe vulkanickej oblasti Tharsis blízko rovníka Marsu. V tejto oblasti je tiež najväčšia známa sopka Slnečnej sústavy Olympus Mons.
Vedecký tím objavil v juhovýchodnej časti sopky tenké vulkanické ložisko, pod ktorým je pravdepodobne stále prítomný ľadovec. To by mohlo urobiť zo sopky "hlavné miesto" pre astrobiologický výskum a hľadanie známok mimozemského života.
Neurologické poruchy sa stali hlavnou príčinou zdravotných problémov vo svete. V roku 2021 ich zaznamenali u 43 percent svetovej populácie. Vyplýva to zo štúdie vo vedeckom časopise Lancet.
Viedol ju tím z inštitútu IHME (Institute for Health Metrics and Evaluation) so sídlom v americkom Seattle. Experti skúmali vplyv 37 rôznych neurologických ochorení na ľudí v 204 krajinách a teritóriách v období rokov 1990 až 2021. Výsledky podľa Jaimie Steinmetzovej z IHME potvrdili, že ochorenia nervovej sústavy ako mozgová mŕtvica, migrény či demencia sú v súčasnosti hlavnou príčinou nárastu záťaže spojenej so zdravotnými problémami. V roku 2021 nimi trpelo viac než 3,4 miliardy ľudí, čo je 43 percent svetovej populácie.
Stratégie verejného zdravotníctva zamerané na mladých ľudí musia pre silnejší vplyv pornografie riešiť aj násilie na ženách a rizikové sexuálne praktiky. Vyplýva to zo štúdie Právnickej fakulty Queenslandskej technologickej univerzity (QUT).
Prieskum na vzorke 1985 obyvateľov Austrálie vo veku 15 až 20 rokov skúmal ich vystavenie pornografii a jej konzumáciu. Uskutočnila ho nadácia na prevenciu násilia páchaného na ženách Our Watch.
Podľa výsledkov pribúdajú dôkazy, že vystavovanie mladých ľudí pornografii ovplyvňuje verejné zdravie, zistili profesor Michael Flood a doktorandky Maree Crabbeová a Kelsey Adamsová.
"Pornografia zohráva u mladých ľudí úlohu najmä vo formovaní chápania, očakávaní a zážitkov v oblasti sexuality," uvádza Crabbeová. Podľa prieskumu pornografiu videlo 86 percent mužov a 69 percent žien.
Stimulácia vysokofrekvenčných mozgových vĺn pomocou blikajúcich svetiel a klikania by v budúcnosti mohla pomôcť liečiť Alzheimerovu chorobu.
Vedecké štúdie v minulosti uvádzali, že stimulácia vysokofrekvenčných mozgových vĺn (gama vĺn) môže mozgu pomáhať zbavovať sa odpadových látok, ktoré prispievajú k vzniku neurologických ochorení. Nová štúdia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) skúma spôsob, ako to dosiahnuť.
V mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou sa tvoria zhluky bielkovín – amyloidové plaky. Vedci zatiaľ s istotou nevedia, či priamo spôsobujú Alzheimerovu chorobu, pretože jej skutočná príčina môže byť omnoho zložitejšia.
Tím vedcov z MIT skúmal amyloidové plaky v mozgoch myší. Zistili, že záblesky svetla a klikanie s frekvenciou 40 herzov (40-krát za sekundu) pomáhali glymfatický systém mozgu vyčistiť od amyloidných proteínov. Glymfatický systém z mozgu odstraňuje škodlivé látky.
Vedci potvrdili existenciu obrovskej sopky na Marse, ktorá viac ako polstoročie unikala ich pozornosti. Kozmické sondy obiehajúce okolo planéty ju zobrazovali už od vyslania sondy NASA Mariner 9 v roku 1971, mala však priveľmi erodovaný povrch. O jej existencii informovali vedci na 55. konferencii o lunárnej a planetárnej vede vo Woodlands v americkom Texase.
Sopka nebola doteraz oficiálne pomenovaná. Nachádza sa na východe vulkanickej oblasti Tharsis blízko rovníka Marsu. V tejto oblasti je tiež najväčšia známa sopka Slnečnej sústavy Olympus Mons.
Vedecký tím objavil v juhovýchodnej časti sopky tenké vulkanické ložisko, pod ktorým je pravdepodobne stále prítomný ľadovec. To by mohlo urobiť zo sopky "hlavné miesto" pre astrobiologický výskum a hľadanie známok mimozemského života.
Neurologické poruchy sa stali hlavnou príčinou zdravotných problémov vo svete. V roku 2021 ich zaznamenali u 43 percent svetovej populácie. Vyplýva to zo štúdie vo vedeckom časopise Lancet.
Viedol ju tím z inštitútu IHME (Institute for Health Metrics and Evaluation) so sídlom v americkom Seattle. Experti skúmali vplyv 37 rôznych neurologických ochorení na ľudí v 204 krajinách a teritóriách v období rokov 1990 až 2021. Výsledky podľa Jaimie Steinmetzovej z IHME potvrdili, že ochorenia nervovej sústavy ako mozgová mŕtvica, migrény či demencia sú v súčasnosti hlavnou príčinou nárastu záťaže spojenej so zdravotnými problémami. V roku 2021 nimi trpelo viac než 3,4 miliardy ľudí, čo je 43 percent svetovej populácie.
Stratégie verejného zdravotníctva zamerané na mladých ľudí musia pre silnejší vplyv pornografie riešiť aj násilie na ženách a rizikové sexuálne praktiky. Vyplýva to zo štúdie Právnickej fakulty Queenslandskej technologickej univerzity (QUT).
Prieskum na vzorke 1985 obyvateľov Austrálie vo veku 15 až 20 rokov skúmal ich vystavenie pornografii a jej konzumáciu. Uskutočnila ho nadácia na prevenciu násilia páchaného na ženách Our Watch.
Podľa výsledkov pribúdajú dôkazy, že vystavovanie mladých ľudí pornografii ovplyvňuje verejné zdravie, zistili profesor Michael Flood a doktorandky Maree Crabbeová a Kelsey Adamsová.
"Pornografia zohráva u mladých ľudí úlohu najmä vo formovaní chápania, očakávaní a zážitkov v oblasti sexuality," uvádza Crabbeová. Podľa prieskumu pornografiu videlo 86 percent mužov a 69 percent žien.