Niektorým ľadovým medveďom hrozí smrť hladom, pretože sa nedokážu dostatočne adaptovať na zdroje potravy na súši.
Autor TASR
Bratislava 16. februára (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Na Zem sa zrúti vyradená družica, modul Odysseus po úspešnom štarte zo Zeme smeruje k Mesiacu a nové štúdie dokazujú, že vírusy kedysi prispeli k rozvoju mozgu a nervov stavovcov vrátane ľudí. Niektorým ľadovým medveďom zas hrozí smrť hladom v dôsledku zmeny klímy a topenia morského ľadu v Arktíde. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Satelit Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý je už 13 rokov nefunkčný, dopadne na zemský povrch v priebehu budúceho týždňa. Družica ERS-2 bola do vesmíru vypustená v roku 1995 na sledovanie teploty morskej hladiny, vetra a atmosférického ozónu. ESA ju zámerne naviedla do zemskej atmosféry, aby ako vesmírny odpad na obežnej dráhe neohrozovala aktívne satelity a Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).
Podľa ESA vstúpi do zemskej atmosféry v pondelok, môže sa to stať aj o tri dni skôr alebo neskôr. Presné miesto dopadu úlomkov nie je známe, no pre ľudí predstavujú len malé nebezpečenstvo. "Pravdepodobnosť, že niekomu spadne na hlavu kus satelitu, sa odhaduje na jednu k miliarde," povedal Benjamin Bastida Virgili, inžinier systému ESA pre vesmírny odpad. Väčšina z 2,5-tonového satelitu zhorí pri prelete atmosférou.
Z Kennedyho vesmírneho centra v americkom štáte Florida vo štvrtok ráno úspešne odštartovala raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX, ktorá do vesmíru vyniesla sondu Odysseus spoločnosti Intuitive Machines. Modul Odysseus sa pokúsi o prvé úspešné pristátie americkej vesmírnej lode na Mesiaci od ukončenia programu Apollo pred viac ako 50 rokmi.
Odysseus sa po úspešnom štarte oddelil od nosnej rakety a bol navedený na obežnú dráhu Zeme. Tam sa mu aktivoval motor, ktorý mu má pomôcť nabrať potrebnú rýchlosť na let k Mesiacu.
Pokus o pristátie na Mesiaci je naplánovaný na 22. februára. Odysseus má pristáť 300 kilometrov od južného pólu v kráteri Malapert A. Je to jedno z 13 plánovaných miest pristátia pre misiu Artemis III.
Misia IM-1 (Intuitive Machines mission 1) má trvať sedem dní, kým na mieste nenastane noc, ktorá pripraví solárne panely o zdroj energie.
Vírusy, ktoré pred stovkami miliónov rokov ohrozovali stavovce, zohrali dôležitú úlohu aj pri vývoji mozgu a tiel ľudí. Nový výskum sa zameriaval na pôvod myelínu, ochranného tukového tkaniva, ktoré obaľuje nervy a umožňuje rýchlejší prenos nervových vzruchov. Na jeho tvorbu je dôležitý gén získaný z retrovírusov, ktoré napádajú DNA svojho hostiteľa. Tento genetický kód majú cicavce, obojživelníky a ryby.
"Zistili sme, že rôznorodosť, ktorú poznáme u súčasných stavovcov a veľkosť, ktorú dosahujú, by inak nenastali," uviedol neurológ Robin Franklin, jeden z autorov štúdie.
Rýchlejšie vedenie impulzov v nervových vláknach bolo podľa Franklina dlhodobým výsledkom evolúcie. Vírusy zvyčajne považujeme za patogény či činitele spôsobujúce ochorenia. V istom období však vnikli do genómu, stali sa súčasťou reprodukčných buniek u živočíšnych druhov, čo umožnilo dedičný prenos.
Niektorým ľadovým medveďom hrozí smrť hladom, pretože sa nedokážu dostatočne adaptovať na zdroje potravy na súši. Ich bežnou potravou sú tulene, ktoré lovia na ľadových kryhách pri pobreží. Množstvo ľadu sa v dôsledku otepľovania zmenšuje a medvede hľadajú potravu na pevnine, kde sa živia vtáčími vajcami, bobuľami či trávnatým porastom.
Vedci v rokoch 2019 - 2022 sledovali správanie sa 20 ľadových medveďov počas troch týždňov v letných mesiacoch. Zvieratá odvážili, odobrali im vzorky krvi a nasadili im obojky s kamerou vybavenou GPS, aby mohli sledovať ich pohyb a zdroje potravy.
Počas letných mesiacov sa u medveďov vyvinuli iné spôsoby prežitia. Niektoré odpočívali a šetrili si energiu. Väčšina sa živila vegetáciou a bobuľovitým ovocím, prípadne plávala do mora hľadajúc potravu. U 19 z 20 medveďov vedci potvrdili stratu telesnej hmoty - v niektorých prípadoch až 11 percent.
Satelit Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorý je už 13 rokov nefunkčný, dopadne na zemský povrch v priebehu budúceho týždňa. Družica ERS-2 bola do vesmíru vypustená v roku 1995 na sledovanie teploty morskej hladiny, vetra a atmosférického ozónu. ESA ju zámerne naviedla do zemskej atmosféry, aby ako vesmírny odpad na obežnej dráhe neohrozovala aktívne satelity a Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).
Podľa ESA vstúpi do zemskej atmosféry v pondelok, môže sa to stať aj o tri dni skôr alebo neskôr. Presné miesto dopadu úlomkov nie je známe, no pre ľudí predstavujú len malé nebezpečenstvo. "Pravdepodobnosť, že niekomu spadne na hlavu kus satelitu, sa odhaduje na jednu k miliarde," povedal Benjamin Bastida Virgili, inžinier systému ESA pre vesmírny odpad. Väčšina z 2,5-tonového satelitu zhorí pri prelete atmosférou.
Z Kennedyho vesmírneho centra v americkom štáte Florida vo štvrtok ráno úspešne odštartovala raketa Falcon 9 spoločnosti SpaceX, ktorá do vesmíru vyniesla sondu Odysseus spoločnosti Intuitive Machines. Modul Odysseus sa pokúsi o prvé úspešné pristátie americkej vesmírnej lode na Mesiaci od ukončenia programu Apollo pred viac ako 50 rokmi.
Odysseus sa po úspešnom štarte oddelil od nosnej rakety a bol navedený na obežnú dráhu Zeme. Tam sa mu aktivoval motor, ktorý mu má pomôcť nabrať potrebnú rýchlosť na let k Mesiacu.
Pokus o pristátie na Mesiaci je naplánovaný na 22. februára. Odysseus má pristáť 300 kilometrov od južného pólu v kráteri Malapert A. Je to jedno z 13 plánovaných miest pristátia pre misiu Artemis III.
Misia IM-1 (Intuitive Machines mission 1) má trvať sedem dní, kým na mieste nenastane noc, ktorá pripraví solárne panely o zdroj energie.
Vírusy, ktoré pred stovkami miliónov rokov ohrozovali stavovce, zohrali dôležitú úlohu aj pri vývoji mozgu a tiel ľudí. Nový výskum sa zameriaval na pôvod myelínu, ochranného tukového tkaniva, ktoré obaľuje nervy a umožňuje rýchlejší prenos nervových vzruchov. Na jeho tvorbu je dôležitý gén získaný z retrovírusov, ktoré napádajú DNA svojho hostiteľa. Tento genetický kód majú cicavce, obojživelníky a ryby.
"Zistili sme, že rôznorodosť, ktorú poznáme u súčasných stavovcov a veľkosť, ktorú dosahujú, by inak nenastali," uviedol neurológ Robin Franklin, jeden z autorov štúdie.
Rýchlejšie vedenie impulzov v nervových vláknach bolo podľa Franklina dlhodobým výsledkom evolúcie. Vírusy zvyčajne považujeme za patogény či činitele spôsobujúce ochorenia. V istom období však vnikli do genómu, stali sa súčasťou reprodukčných buniek u živočíšnych druhov, čo umožnilo dedičný prenos.
Niektorým ľadovým medveďom hrozí smrť hladom, pretože sa nedokážu dostatočne adaptovať na zdroje potravy na súši. Ich bežnou potravou sú tulene, ktoré lovia na ľadových kryhách pri pobreží. Množstvo ľadu sa v dôsledku otepľovania zmenšuje a medvede hľadajú potravu na pevnine, kde sa živia vtáčími vajcami, bobuľami či trávnatým porastom.
Vedci v rokoch 2019 - 2022 sledovali správanie sa 20 ľadových medveďov počas troch týždňov v letných mesiacoch. Zvieratá odvážili, odobrali im vzorky krvi a nasadili im obojky s kamerou vybavenou GPS, aby mohli sledovať ich pohyb a zdroje potravy.
Počas letných mesiacov sa u medveďov vyvinuli iné spôsoby prežitia. Niektoré odpočívali a šetrili si energiu. Väčšina sa živila vegetáciou a bobuľovitým ovocím, prípadne plávala do mora hľadajúc potravu. U 19 z 20 medveďov vedci potvrdili stratu telesnej hmoty - v niektorých prípadoch až 11 percent.