Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kraby pustovníky na celom svete, ktoré ako pancier využívajú opustené schránky mäkkýšov, začínajú vo zvýšenej miere na tento účel používať kusy plastového odpadu.
Autor TASR
Bratislava 2. februára (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Českí vedci objavili druh pravekej šelmy, písanie rukou tvorí v mozgu viac spojení než písanie na klávesnici a kraby pustovníky využívajú namiesto ulít umelé vrchnáky či žiarovky. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Českí vedci pri geologickom výskume objavili dosiaľ neznámy a nepopísaný druh pravekej šelmy. Je to podľa nich najstarší dôkaz prítomnosti mačkovitých šeliem v Európe. Unikátny nález si verejnosť bude môcť prezrieť od júna tohto roka v Národnom múzeu v Prahe.
Paleontológ Boris Ekrt z Národného múzea a Lucia Kunstmülerová z Univerzity Karlovej objavili ešte v roku 2017 v okolí obce Valeč v Karlovarskom kraji ľavú spodnú časť čeľuste zvieraťa. Našli ju v geologických vrstvách starých zhruba 33 – 34 miliónov rokov, čo podľa ich slov zodpovedá raným treťohorám. Z tohto obdobia sú nálezy šeliem v Európe podľa nich pomerne vzácne.
Niekoľkoročný výskum, na ktorom sa okrem českých vedcov podieľali aj špecialisti z francúzskej univerzity v Poitiers, preukázal, že čeľusť patrí veľmi ranému zástupcovi mačkovitých šeliem a ide o jediný nález tohto druhu na celom svete. "Výskum predstavoval jemnú preparáciu a odkrytie druhej strany zubov do tej doby skrytých v hornine. Podľa morfológie chrupu sme následne odlíšili, že ide o dosiaľ neznámy druh mačkovitej šelmy," popísal Ekrt. Do skupiny mačkovitých šeliem patria napríklad cibetky či hyeny.
Používanie klávesnice je u mnohých ľudí rýchlejšie než písanie rukou, no písanie rukou zlepšuje pamäť a schopnosť správne napísať slová, uvádza nová štúdia.
Nórski vedci sa usilovali zistiť, či proces tvorby písmen rukou vedie k vyššiemu počtu spojení v mozgu než pri písaní na klávesnici. Skúmali preto neurónové siete využívané pri oboch spôsoboch písania.
"(Výskumom) sme dokázali, že pri písaní rukou sú spojenia v mozgu výrazne rozvetvenejšie ako pri písaní na klávesnici písacieho stroja alebo počítača. Rozvetvené spojenia v mozgu sú kľúčom k formovaniu spomienok a ukladaniu nových informácií, čím prispievajú k učeniu," vyhlásila neurovedkyňa profesorka Audrey van der Meerová, ktorá sa na Nórskej univerzite vedy a techniky venuje výskumu mozgu. Profesorka je tiež spoluautorkou štúdie publikovanej v odbornom žurnále Frontiers in Psychology.
Kraby pustovníky na celom svete, ktoré ako pancier využívajú opustené schránky mäkkýšov, začínajú vo zvýšenej miere na tento účel používať kusy plastového odpadu. Vyplýva to z výskumu zverejneného v žurnále Science of The Total Environment.
"Namiesto krásnej slimačej ulity, na akú sme boli zvyknutí, majú na chrbte červený vrchnák z fľaše alebo kus žiarovky," uviedla ekologička Marta Szulkinová z Varšavskej univerzity.
Szulkinová a ďalší experti z tejto inštitúcie aj univerzity v meste Poznaň k týmto záverom dospeli na základe analýzy fotografií, ktoré zhotovili ľudia vo voľnej prírode a zverejnili ich na internete. Vedci našli celkovo 386 jedincov s plastovými schránkami, najmä vrchnákmi z fliaš.
Českí vedci pri geologickom výskume objavili dosiaľ neznámy a nepopísaný druh pravekej šelmy. Je to podľa nich najstarší dôkaz prítomnosti mačkovitých šeliem v Európe. Unikátny nález si verejnosť bude môcť prezrieť od júna tohto roka v Národnom múzeu v Prahe.
Paleontológ Boris Ekrt z Národného múzea a Lucia Kunstmülerová z Univerzity Karlovej objavili ešte v roku 2017 v okolí obce Valeč v Karlovarskom kraji ľavú spodnú časť čeľuste zvieraťa. Našli ju v geologických vrstvách starých zhruba 33 – 34 miliónov rokov, čo podľa ich slov zodpovedá raným treťohorám. Z tohto obdobia sú nálezy šeliem v Európe podľa nich pomerne vzácne.
Niekoľkoročný výskum, na ktorom sa okrem českých vedcov podieľali aj špecialisti z francúzskej univerzity v Poitiers, preukázal, že čeľusť patrí veľmi ranému zástupcovi mačkovitých šeliem a ide o jediný nález tohto druhu na celom svete. "Výskum predstavoval jemnú preparáciu a odkrytie druhej strany zubov do tej doby skrytých v hornine. Podľa morfológie chrupu sme následne odlíšili, že ide o dosiaľ neznámy druh mačkovitej šelmy," popísal Ekrt. Do skupiny mačkovitých šeliem patria napríklad cibetky či hyeny.
Používanie klávesnice je u mnohých ľudí rýchlejšie než písanie rukou, no písanie rukou zlepšuje pamäť a schopnosť správne napísať slová, uvádza nová štúdia.
Nórski vedci sa usilovali zistiť, či proces tvorby písmen rukou vedie k vyššiemu počtu spojení v mozgu než pri písaní na klávesnici. Skúmali preto neurónové siete využívané pri oboch spôsoboch písania.
"(Výskumom) sme dokázali, že pri písaní rukou sú spojenia v mozgu výrazne rozvetvenejšie ako pri písaní na klávesnici písacieho stroja alebo počítača. Rozvetvené spojenia v mozgu sú kľúčom k formovaniu spomienok a ukladaniu nových informácií, čím prispievajú k učeniu," vyhlásila neurovedkyňa profesorka Audrey van der Meerová, ktorá sa na Nórskej univerzite vedy a techniky venuje výskumu mozgu. Profesorka je tiež spoluautorkou štúdie publikovanej v odbornom žurnále Frontiers in Psychology.
Kraby pustovníky na celom svete, ktoré ako pancier využívajú opustené schránky mäkkýšov, začínajú vo zvýšenej miere na tento účel používať kusy plastového odpadu. Vyplýva to z výskumu zverejneného v žurnále Science of The Total Environment.
"Namiesto krásnej slimačej ulity, na akú sme boli zvyknutí, majú na chrbte červený vrchnák z fľaše alebo kus žiarovky," uviedla ekologička Marta Szulkinová z Varšavskej univerzity.
Szulkinová a ďalší experti z tejto inštitúcie aj univerzity v meste Poznaň k týmto záverom dospeli na základe analýzy fotografií, ktoré zhotovili ľudia vo voľnej prírode a zverejnili ich na internete. Vedci našli celkovo 386 jedincov s plastovými schránkami, najmä vrchnákmi z fliaš.
