Bratislava 24. novembra (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Archeológovia v Turecku vykopali 2800-ročný sloní kel s rytinou sfingy, na Slnku pozorovali jav podobný polárnej žiare a skutočný Drakula zrejme ronil krvavé slzy. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Skutočný Drakula pravdepodobne ronil krvavé slzy, uvádza štúdia zverejnená medzinárodným tímom výskumníkov v odbornom časopise Analytical Chemistry. Vedci skúmali listy, ktoré napísal Vlad III., známy aj ako Drăculea alebo Ţepeş (Cepeš – Narážač).

Každý človek zanecháva na predmetoch, ktorých sa dotkne, stopové množstvo biologického materiálu. Čím viac a dlhšie sa človek predmetov dotýka, tým viac materiálu na predmete zanechá. Medzinárodný tím vedcov preto skúmal tri listy, o ktorých bolo známe, že ich napísal Vlad III. Vedci predpokladali, že šľachtic na listoch zanechal najväčšie množstvo materiálu, pretože mal na nich pri písaní položenú ruku.

Tím vzorky odobral pomocou etylénvinylacetátu (EVA) a následne ich analyzoval pomocou hmotnostnej spektrometrie. Analýza odhalila približne 100 ľudských peptidov (organických chemických zlúčenín viacerých aminokyselín). Vedci z nich vychádzali pri určovaní chorôb, ktorými Vlad III. trpel – a bolo ich prekvapivo veľa.

Štúdia uvádza, že šľachtica trápil respiračný alebo kožný zápal, prípadne oba zároveň. Okrem toho mal pravdepodobne hemolakriu, čo je medicínske pomenovanie stavu, keď postihnutá osoba roní krvavé slzy. Hemolakria môže mať niekoľko príčin, často ju spôsobujú zápaly oka.

Archeológovia v Turecku počas vykopávok sídla zo železnej doby odhalili sloní kel s vyrezanou podobizňou sfingy. Predmet vykopali neďaleko dediny Boazkale ležiacej približne 145 kilometrov východne od tureckej metropoly Ankara.

Predmet má rozmery 30 krát 12 centimetrov a obsahuje detailne spracované rytiny sfingy, leva a dvoch vysokých rastlín. Archeológovia predpokladajú, že rastliny by mohli symbolizovať strom života. Úlomky na užších stranách predmetu naznačujú, že v minulosti bol dlhší a mohol zdobiť drevenú truhlicu alebo nábytok.

Astronómovia po prvý raz pozorovali na Slnku tzv. polárnu žiaru. Tento svetelný jav spôsobili elektróny prechádzajúce cez silné magnetické pole nad slnečnou škvrnou.

Astronómovia zachytili jav podobný polárnej žiare pomocou rádioteleskopov približne 25.000 kilometrov nad slnečnými škvrnami. Výboje energie trvali približne týždeň. Vedci to považujú za zvláštne, pretože zvyčajne trvajú niekoľko minút až hodín. Výsledky štúdie nedávno publikovali v odbornom časopise Nature Astronomy.