Bratislava 8. marca (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Dánski lekári objavili liek znižujúci množstvo večných chemikálií v tele, Holanďan prekonal rekord v dĺžke života s transplantovaným srdcom, nový druh anakondy je najväčším druhom hada na svete a desatinná bodka je najmenej o 150 rokov staršia, ako sa doteraz myslelo. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Liek na zníženie vysokej hladiny cholesterolu dokáže znížiť aj množstvo tzv. večných chemikálií v krvi spájaných so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny.

Klinická štúdia potvrdila pri podaní cholestyramínu 20-násobný pokles nebezpečných chemikálií, povedal pre AFP doktor Morten Lindhardt z nemocnice v dánskom meste Holbaek. Na overenie jeho vplyvu na chronické zdravotné problémy je však potrebný ďalší výskum, dodal.

"Liečba spôsobila pokles (chemikálií) v plazme o 63 percent. Nemyslím si však, že by sa toto liečivo malo užívať trvalo, pretože má vedľajšie účinky," vyhlásil Lindhardt.

Liek by mohol pomôcť ľuďom vystaveným vysokým dávkam tzv. večných chemikálií (perfluórované a polyfluórované alkylsulfonáty – PFAS) a obmedziť riziko otravy. Medzi PFAS patrí asi 4000 chemikálií, ktoré ovplyvňujú odpoveď imunitného systému na očkovanie či hladinu cholesterolu v krvi. Sú tiež spájané s rôznymi druhmi rakoviny či obezitou. Označenie "večné chemikálie" získali, pretože sa z tela nevylučujú, ale sa v ňom hromadia.

Bert Janssen sa zapísal do Guinessovej knihy rekordov ako najdlhšie žijúci človek s transplantovaným srdcom. V súčasnosti s ním žije už viac než 39 rokov, hoci pôvodná prognóza jeho ochorenia mu dávala šesť mesiacov života. TASR o tom v pondelok informovala na základe správy tlačovej agentúry Reuters.

Janssen v čase zapísania rekordu žil s transplantátom 39 rokov a 100 dní. Jeho ošetrujúci kardiológ Casper Eurlings uvádza, že priemerná dĺžka života pacientov s transplantovaným srdcom je približne 16 rokov; jeho pacient ju teda prekonal viac než dvojnásobne.

Výskumníci v Amazónii objavili nový druh anakondy, ktorý je teraz najväčším známym druhom hada na svete.

Vedci plaza objavili v dažďovom pralese na území Ekvádora. Plaz sa vývojovo od svojich najbližších príbuzných oddelil približne pred desiatimi miliónmi rokov, napriek tomu však dodnes vyzerá prakticky rovnako ako jeho predok.

O veľkosti zvieraťa svedčí video zverejnené na internete. Na záberoch vidno, ako jeden z výskumníkov, holandský biológ Freek Vonk, pláva vedľa približne šesťmetrového 200-kilogramového živočícha.

Donedávna panoval názor, že existuje iba jeden druh anakondy tmavej (Eunectes murinus). Vedecký žurnál Diversity však minulý mesiac zverejnil informáciu, že uvedené zviera patrí do nového druhu anakondy (Eunectes akiyama).

Desatinné znamienka sú najmenej o 150 rokov staršie, ako historici pôvodne predpokladali, naznačujú to novoobjavené poznámky talianskeho kupca z 15. storočia.

Desatinné znamienka sú praktickým spôsobom zaznamenávania čísel, ktorý v porovnaní so zlomkami umožňuje jednoduché zaznamenávanie napr. desatín, stotín či tisícin. Niektoré verzie desatinných čísel sú známe už z desiateho storočia z Damasku alebo z 13. storočia z Číny. Systém záznamu desatinných čísel sa ustálil až v roku 1593 vďaka práci nemeckého matematika Krištofa Clavia, ktorý ich použil v astronomickej práci. Nový výskum však teraz naznačuje, že Clavius vychádzal zo staršej štúdie prác benátskeho kupca Jána Blanchina, ktorý sa od roku 1441 do roku 1450 venoval astrológii.

Objav sa podaril kanadskému matematikovi Glenovi Van Brummelenovi z Trinity Western University počas toho, ako viedol stredoškolský matematický tábor.