Bratislava 24. mája (TASR) - Svet vedy za posledné dni priniesol niekoľko zaujímavých a dôležitých správ. Českí vedci skúmali úzkosť, depresiu a syndrómom vyhorenia u mladých dospelých, členom tímu astronómov, ktorý objavil nový spôsob skúmania čiernych dier, bol aj Slovák a pohania v Pobaltí pred 1000 rokmi obetovali kone privezené zo Škandinávie. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Astronómovia prvýkrát odmerali rotáciu supermasívnej čiernej diery pomocou kolísania hviezdneho materiálu. Výsledky, ktoré priniesol medzinárodný vedecký tím, ponúkajú nový spôsob skúmania čiernych dier a ich vývoja vo vesmíre. Jedným z hlavných autorov štúdie publikovanej v časopise Nature je Slovák Michal Zajaček z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity (MUNI) v Brne.

Astronómovia z Massachusettského technologického inštitútu (MIT), NASA, Masarykovej univerzity a ďalších inštitúcií prišli s novým spôsobom merania rýchlosti rotácie čiernej diery. Metóda využíva slapové rozrušenie hviezdy pôsobením čiernej diery.

"Keď sa hviezda približuje k čiernej diere z ľubovoľného smeru, novo vzniknutý disk je spravidla vychýlený voči rotácii čiernej diery. V silne pokrivenom priestoročase je disk strhávaný rotáciou čiernej diery, čo spôsobuje jeho periodické kývanie," vysvetlil Michal Zajaček. Dlho sa podľa neho predpokladalo, že by to malo viesť k pravidelnej premenlivosti vyžarovania disku. "Tento efekt sa nám prvýkrát podarilo detegovať a použiť na určenie miery rotácie čiernej diery," dodal.

Pohania žijúci pred 1000 rokmi v okolí Baltského mora dovážali zo Škandinávie kone, aby ich mohli verejne rituálne obetovať, uvádza nová štúdia.

Kone tvorili dôležitú súčasť kultúry Baltov, ktorí od prvého do 13. storočia obývali oblasť Pobaltia. Potvrdzujú to nálezy mnohých artefaktov spojených s koňmi a svedectvá cestovateľov, ktorí ich územia navštívili. Balti totiž až do prijatia kresťanstva nepoužívali písmo, preto väčšina informácií o ich kultúre pochádza práve z archeologických prameňov vrátane informácií o pohanských náboženských rituáloch.

Štúdia zverejnená 17. mája vo vedeckom žurnále Science Advances uvádza výsledky biomolekulárnej analýzy 80 obetovaných koní z deviatich nálezísk na území dnešného Poľska, ruskej Kaliningradskej oblasti a Litvy.

Vedci vďaka analýze izotopov stroncia v konských zuboch zistili, že tri kone boli dovezené z území neobývaných Baltmi, s najvyššou pravdepodobnosťou z východu strednej časti Švédska alebo juhu Fínska.

Úzkosťami, depresiou a syndrómom vyhorenia medzi mladými dospelými trpí viac žien než mužov. Príznaky zhoršuje zlý spánok či pravidelná konzumácia alkoholu. Trvalé dôsledky na duševné zdravie malo obdobie pandémie. Vo výskume vplyvu moderného životného štýlu na psychiku mladých to zistili vedci z Psychiatrickej kliniky 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej (1. LF UK) a Všeobecnej fakultnej nemocnice (VFN) v Prahe.

Mladí dospelí vo veku od 18 do 30 rokov musia podľa vedcov v súčasnom svete čeliť mnohým výzvam. Tlaky spojené s digitálnymi médiami, sociálnymi sieťami aj dynamickým vývojom na trhu práce môžu zvyšovať stres, úzkosť a pocit izolácie. Podotkli, že tejto vekovej skupine sa ešte len dokončuje vývoj mozgu. Rozhodnutia a skúsenosti z tohto obdobia preto podľa nich môžu mať významný vplyv na ich duševné zdravie.

Výskumný tím zbieral dáta o duševnom zdraví a životnom štýle mladých dospelých v ČR viac než desať rokov. "Zistili sme, že úzkosť sa vyskytuje viac u žien než u mužov, rovnako ako depresia a syndróm vyhorenia," upozornil prednosta Psychiatrickej kliniky 1. LF UK a VFN Martin Anders.