Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Soby dokážu zároveň spať a prežúvať, tvrdí nová štúdia zverejnená minulý týždeň v odbornom časopise Current Biology.
Autor TASR
Bratislava 5. januára (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Soby sa dokážu počas prežúvania vyspať, Vikingovia počas výprav doputovali až do Bagdadu a uši a nos sa starnutím skutočne zväčšujú. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Vikingovia sa počas troch storočí lúpežných nájazdov a prieskumných výprav dostali do vzdialených kútov sveta. Archeologické dôkazy a historické záznamy svedčia o tom, že sa dostali nielen do Severnej Ameriky, ale aj do Bagdadu.
Vikingovia boli predkovia obyvateľov dnešnej Škandinávie a Dánska, ktorí z tohto územia v rokoch 793 až 1066 podnikali pirátske, obchodné a dobyvačné výpravy. Dorozumievali sa staroseverčinou.
V slovenčine je rozdiel medzi Vikingom a vikingom – Viking je iné označenie pre Severogermána, viking je všeobecné označenie pre účastníka uvedených vikinských výprav alebo piráta.
Obchod poskytol Vikingom veľmi dobrý prehľad o dianí v Európe a o bohatých miestach. Neskôr im došlo, že zbohatnúť sa dá nielen obchodom, ale aj lúpením, uviedla pre Live Science Alexandra Sanmarková, profesorka stredovekej archeológie na University of the Highlands and Islands (UHI) v Škótsku.
Soby dokážu zároveň spať a prežúvať, tvrdí nová štúdia zverejnená minulý týždeň v odbornom časopise Current Biology.
Soby polárne sú v lete veľmi zaneprázdnené prežúvaním – všade je totiž vtedy potravy nadostač. Prežúvanie je dôležitý proces, prežúvavcom pomáha rozdrobiť potravu na menšie a lepšie stráviteľné časti. V nabitom letnom programe však môže byť pre soby veľmi náročné nájsť si čas na spánok.
Neurovedkyňa Melanie Furrerová a chronobiologička Sara Meierová z Univerzity v Zürichu spolu s ďalšími kolegyňami skúmali štyri samice sobov polárnych (Ragnifer tarandus) poddruhu Rangifer tarandus tarandus. Pomocou elektród ich pripojili k prístrojom na elektroencefalografiu (EEG) a skúmali ich mozgové vlny.
Ľuďom sa počas starnutia zväčšujú uši aj nos. Nie je to však dané rastom nového tkaniva, ale samotným procesom starnutia.
Nos a uši dosahujú svoju plnohodnotnú veľkosť medzi 20. a 30. rokom života človeka, uvádza pre Live Science bývalý prezident Americkej spoločnosti plastických chirurgov Dr. Alan Matarasso a dodáva, že väčšinu zmien tvaru nosa a uší po adolescencii potom už spôsobuje starnutie.
Najväčšou časť tkaniva nosa a uší tvorí chrupavka (v medicíne nazývaná aj chrupka), tuhé pružné tkanivo slúžiace aj ako výstelka kĺbov. Tvoria ju špecializované bunky zvané chondrocyty pospájané skleroproteínmi, ako je kolagén a elastín, ktoré sú základnou zložkou spojivových tkanív. Ako ľudské telo starne, produkuje čoraz menej kolagénu a elastínu, čo spôsobuje oslabenie a ochabnutie chrupaviek, ktoré sa prejaví aj na okolitých tkanivách. Postupne začnú kedysi pevné tkanivá klesať a nos sa spolu s ušnými lalôčikmi predĺži, vysvetľuje Matarasso.
Vikingovia sa počas troch storočí lúpežných nájazdov a prieskumných výprav dostali do vzdialených kútov sveta. Archeologické dôkazy a historické záznamy svedčia o tom, že sa dostali nielen do Severnej Ameriky, ale aj do Bagdadu.
Vikingovia boli predkovia obyvateľov dnešnej Škandinávie a Dánska, ktorí z tohto územia v rokoch 793 až 1066 podnikali pirátske, obchodné a dobyvačné výpravy. Dorozumievali sa staroseverčinou.
V slovenčine je rozdiel medzi Vikingom a vikingom – Viking je iné označenie pre Severogermána, viking je všeobecné označenie pre účastníka uvedených vikinských výprav alebo piráta.
Obchod poskytol Vikingom veľmi dobrý prehľad o dianí v Európe a o bohatých miestach. Neskôr im došlo, že zbohatnúť sa dá nielen obchodom, ale aj lúpením, uviedla pre Live Science Alexandra Sanmarková, profesorka stredovekej archeológie na University of the Highlands and Islands (UHI) v Škótsku.
Soby dokážu zároveň spať a prežúvať, tvrdí nová štúdia zverejnená minulý týždeň v odbornom časopise Current Biology.
Soby polárne sú v lete veľmi zaneprázdnené prežúvaním – všade je totiž vtedy potravy nadostač. Prežúvanie je dôležitý proces, prežúvavcom pomáha rozdrobiť potravu na menšie a lepšie stráviteľné časti. V nabitom letnom programe však môže byť pre soby veľmi náročné nájsť si čas na spánok.
Neurovedkyňa Melanie Furrerová a chronobiologička Sara Meierová z Univerzity v Zürichu spolu s ďalšími kolegyňami skúmali štyri samice sobov polárnych (Ragnifer tarandus) poddruhu Rangifer tarandus tarandus. Pomocou elektród ich pripojili k prístrojom na elektroencefalografiu (EEG) a skúmali ich mozgové vlny.
Ľuďom sa počas starnutia zväčšujú uši aj nos. Nie je to však dané rastom nového tkaniva, ale samotným procesom starnutia.
Nos a uši dosahujú svoju plnohodnotnú veľkosť medzi 20. a 30. rokom života človeka, uvádza pre Live Science bývalý prezident Americkej spoločnosti plastických chirurgov Dr. Alan Matarasso a dodáva, že väčšinu zmien tvaru nosa a uší po adolescencii potom už spôsobuje starnutie.
Najväčšou časť tkaniva nosa a uší tvorí chrupavka (v medicíne nazývaná aj chrupka), tuhé pružné tkanivo slúžiace aj ako výstelka kĺbov. Tvoria ju špecializované bunky zvané chondrocyty pospájané skleroproteínmi, ako je kolagén a elastín, ktoré sú základnou zložkou spojivových tkanív. Ako ľudské telo starne, produkuje čoraz menej kolagénu a elastínu, čo spôsobuje oslabenie a ochabnutie chrupaviek, ktoré sa prejaví aj na okolitých tkanivách. Postupne začnú kedysi pevné tkanivá klesať a nos sa spolu s ušnými lalôčikmi predĺži, vysvetľuje Matarasso.
