J. Tabin z Harvardovej univerzity a K. Chiassonová z Univerzity Johnsa Hopkinsa z obrázkov dostupných na internete spoločne identifikovali farbu očí 40 druhov z čeľade Mačkovité (lat. Felidae).
Autor TASR
Bratislava 8. decembra (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Vedci preskúmali vývoj farby očí mačiek, vyvinuli čip, ktorý na výpočty využíva svetlo, a poodhalili záhadu pôvodu líbyjského púštneho skla. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.
Vedci po prvý raz preskúmali vývoj farby očí u mačkovitých šeliem a zistili, že za všetky rozmanité farby je zodpovedný pravdepodobne jeden predok s neobvyklou farbou očí, uvádza nová štúdia.
Julius Tabin z Harvardovej univerzity a Katherine Chiassonová z Univerzity Johnsa Hopkinsa z obrázkov dostupných na internete spoločne identifikovali farbu očí 40 druhov z čeľade Mačkovité (lat. Felidae). Pomocou počítačového modelu následne určili, v ktorom období vývoja sa u nich farba objavila.
Zistili, že všetky mačkovité šelmy mali najskôr hnedé alebo šedé oči a šedá farba dúhoviek neskôr umožnila vznik ostatných farieb. Presný mechanizmus vzniku nových farieb ani názov druhu, u ktorého sa po prvý raz objavili šedé oči, sa však odhaliť nepodarilo.
Medzinárodná skupina vedcov vyvinula čip, ktorý na určenie optimálneho tvaru svetelného lúča pre dané prostredie využíva svetlo.
Silikónové čipy vyvinuté tímom fungujú ako inteligentné zariadenia schopné zároveň vysielať a prijímať údaje. Vo dvojiciach dokážu autonómne vypočítať optimálny tvar svetelného lúča na prechod ľubovoľným prostredím. Čipy dokážu vytvárať a riadiť veľké množstvo prekrývajúcich sa lúčov bez toho, aby sa lúče navzájom rušili, čo výrazne zvyšuje prenosovú rýchlosť.
Tvar svetelného lúča je kľúčový vo vývoji najmodernejšej techniky najmä tam, kde je potrebné rýchlo preniesť veľké množstvo údajov. Výsledky štúdie možno uplatniť napr. pri bezdrôtových systémoch novej generácie, ktoré na prenos údajov používajú optickú technológiu.
Zvláštne žlté sklo objavené v roku 1933 v púšti medzi Líbyou a Egyptom mohlo vzniknúť pri dopade meteoritu. Uvádza to nedávno zverejnená štúdia medzinárodného tímu vedcov.
Púštne sklo pochádza z oblasti zvanej Bahr ar-Rimál al-Azím, čo znamená Veľké more piesku. Má rozlohu približne 72.000 kilometrov štvorcových a rozkladá sa na západe Egypta a východe Líbye.
Zberateľmi cenené kúsky tzv. líbyjského púštneho skla roztrúsené v tamojšom piesku majú kalnú žltú farbu. Tento materiál neznámeho pôvodu bol vyhľadávaný už za čias starovekého Egypta, archeológovia ho objavili napríklad aj v slávnej hrobke faraóna Tutanchámona. Dávni výrobcovia šperkov ho použili na výrobu skarabea tvoriaceho ústrednú časť faraónovho náhrdelníka.
Vedci po prvý raz preskúmali vývoj farby očí u mačkovitých šeliem a zistili, že za všetky rozmanité farby je zodpovedný pravdepodobne jeden predok s neobvyklou farbou očí, uvádza nová štúdia.
Julius Tabin z Harvardovej univerzity a Katherine Chiassonová z Univerzity Johnsa Hopkinsa z obrázkov dostupných na internete spoločne identifikovali farbu očí 40 druhov z čeľade Mačkovité (lat. Felidae). Pomocou počítačového modelu následne určili, v ktorom období vývoja sa u nich farba objavila.
Zistili, že všetky mačkovité šelmy mali najskôr hnedé alebo šedé oči a šedá farba dúhoviek neskôr umožnila vznik ostatných farieb. Presný mechanizmus vzniku nových farieb ani názov druhu, u ktorého sa po prvý raz objavili šedé oči, sa však odhaliť nepodarilo.
Medzinárodná skupina vedcov vyvinula čip, ktorý na určenie optimálneho tvaru svetelného lúča pre dané prostredie využíva svetlo.
Silikónové čipy vyvinuté tímom fungujú ako inteligentné zariadenia schopné zároveň vysielať a prijímať údaje. Vo dvojiciach dokážu autonómne vypočítať optimálny tvar svetelného lúča na prechod ľubovoľným prostredím. Čipy dokážu vytvárať a riadiť veľké množstvo prekrývajúcich sa lúčov bez toho, aby sa lúče navzájom rušili, čo výrazne zvyšuje prenosovú rýchlosť.
Tvar svetelného lúča je kľúčový vo vývoji najmodernejšej techniky najmä tam, kde je potrebné rýchlo preniesť veľké množstvo údajov. Výsledky štúdie možno uplatniť napr. pri bezdrôtových systémoch novej generácie, ktoré na prenos údajov používajú optickú technológiu.
Zvláštne žlté sklo objavené v roku 1933 v púšti medzi Líbyou a Egyptom mohlo vzniknúť pri dopade meteoritu. Uvádza to nedávno zverejnená štúdia medzinárodného tímu vedcov.
Púštne sklo pochádza z oblasti zvanej Bahr ar-Rimál al-Azím, čo znamená Veľké more piesku. Má rozlohu približne 72.000 kilometrov štvorcových a rozkladá sa na západe Egypta a východe Líbye.
Zberateľmi cenené kúsky tzv. líbyjského púštneho skla roztrúsené v tamojšom piesku majú kalnú žltú farbu. Tento materiál neznámeho pôvodu bol vyhľadávaný už za čias starovekého Egypta, archeológovia ho objavili napríklad aj v slávnej hrobke faraóna Tutanchámona. Dávni výrobcovia šperkov ho použili na výrobu skarabea tvoriaceho ústrednú časť faraónovho náhrdelníka.