Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeden z dvoch objavených úlomkov pochádza z roku 128 nášho letopočtu.
Autor TASR
Rím 22. augusta (TASR) - V Ostia Antica, archeologickom parku neďaleko Ríma, objavili vytesané záznamy niektorých z každodenných aktivít rímskeho cisára Hadriána. Toto miesto bolo kedysi mestským prístavom. TASR informuje podľa denníka The Guardian.
Riaditeľ archeologického parku Alessandro D'Alessio uviedol, že tento "mimoriadny objav" vrhá viac svetla na aktivity Hadriána, vrátane budov, ktoré nechal postaviť v Ríme.
Hadrián vládol v rokoch 117 až 138. Podrobnosti o cisárových aktivitách boli zapísané do "fasti ostienses", kalendára zaznamenávajúceho udalosti cisárov a úradníkov v starovekom Ríme.
Jeden z dvoch objavených úlomkov pochádza z roku 128 nášho letopočtu. Nápisy na ňom odkazujú na udalosti v tomto roku, vrátane 10. januára, keď Hadrián dostal titul "pater patriae" (otec vlasti). Podľa záznamu to cisár oslávil tým, že ľuďom ponúkol "congiar(ium) dedit" (peňažný dar).
Ďalší dátum, 11. apríl toho istého roku, sa vzťahuje na Hadriánovu cestu do Afriky. Pred ďalšou cestou do Atén vysvätil budovu v Ríme. Odborníci sa domnievajú, že mohlo ísť o Panteón alebo Venušin chrám.
Kamenné fragmenty sa našli v Porta Marina, veľkej obdĺžnikovej budove, kde boli fasti ostienses vytesané do stĺpov. Objavili ich počas nedávneho výskumu archeológovia z univerzity v Catanii (University of Catania) a polytechnickej univerzity v meste Bari.
Fragmenty fasti ostienses boli po prvý raz objavené v rokoch 1940 a 1941 a potom medzi rokmi 1969 a 1972. Jeden z nich dopĺňa najnovšie objavené fragmenty a celá kamenná doska zaznamenávala obdobie rokov 126 až 128. Iné fragmenty, ktoré pokrývajú roky 49 a 175, sú vystavené vo Vatikánskych múzeách.
V Ostia Antica sa nachádza amfiteáter, pozostatky rímskych kúpeľov, škôl, chrámov a synagógy a až do 19. storočia sa tam neuskutočnil žiadny archeologický výskum, píše The Guardian.
Riaditeľ archeologického parku Alessandro D'Alessio uviedol, že tento "mimoriadny objav" vrhá viac svetla na aktivity Hadriána, vrátane budov, ktoré nechal postaviť v Ríme.
Hadrián vládol v rokoch 117 až 138. Podrobnosti o cisárových aktivitách boli zapísané do "fasti ostienses", kalendára zaznamenávajúceho udalosti cisárov a úradníkov v starovekom Ríme.
Jeden z dvoch objavených úlomkov pochádza z roku 128 nášho letopočtu. Nápisy na ňom odkazujú na udalosti v tomto roku, vrátane 10. januára, keď Hadrián dostal titul "pater patriae" (otec vlasti). Podľa záznamu to cisár oslávil tým, že ľuďom ponúkol "congiar(ium) dedit" (peňažný dar).
Ďalší dátum, 11. apríl toho istého roku, sa vzťahuje na Hadriánovu cestu do Afriky. Pred ďalšou cestou do Atén vysvätil budovu v Ríme. Odborníci sa domnievajú, že mohlo ísť o Panteón alebo Venušin chrám.
Kamenné fragmenty sa našli v Porta Marina, veľkej obdĺžnikovej budove, kde boli fasti ostienses vytesané do stĺpov. Objavili ich počas nedávneho výskumu archeológovia z univerzity v Catanii (University of Catania) a polytechnickej univerzity v meste Bari.
Fragmenty fasti ostienses boli po prvý raz objavené v rokoch 1940 a 1941 a potom medzi rokmi 1969 a 1972. Jeden z nich dopĺňa najnovšie objavené fragmenty a celá kamenná doska zaznamenávala obdobie rokov 126 až 128. Iné fragmenty, ktoré pokrývajú roky 49 a 175, sú vystavené vo Vatikánskych múzeách.
V Ostia Antica sa nachádza amfiteáter, pozostatky rímskych kúpeľov, škôl, chrámov a synagógy a až do 19. storočia sa tam neuskutočnil žiadny archeologický výskum, píše The Guardian.
