Úspech zákroku závisí od kvality a vhodnosti krvotvorných kmeňových buniek, ktoré sú prítomné v darcovskej vzorke.
Autor TASR
Praha 14. júla (TASR) – Úspešnosť transplantácie kostnej drene závisí od optimálnej kondície krvotvorných kmeňových buniek, ktoré pacient dostane. Českí vedci objavili, že bunky, ktoré sa doposiaľ považovali za neškodné, môžu úspešnosť transplantácie znížiť. TASR o tom v stredu informovala Martina Spěváčková z Akadémie vied Českej republiky.
Podľa štúdie medzinárodného vedeckého tímu vedeného Meritxell Alberich-Jordovou z Ústavu molekulárnej genetiky českej Akadémie vied sú bunky a molekuly prítomné v krvi darcu kľúčovými prvkami, ktoré riadia aktivitu krvotvorných kmeňových buniek pri transplantácii kostnej drene. Štúdiu publikoval časopis Stem Cell Reports.
Pacienti, ktorí trpia poruchami krvotvorby, podstupujú transplantáciu kostnej drene. Počas zákroku sa odstráni nefunkčný krvotvorný systém pacienta, ktorý sa nahradí zdravými krvotvornými kmeňovými bunkami od darcu. Tie sa usadia v kostnej dreni, časom sa rozmnožia a vytvoria funkčný krvotvorný systém.
Úspech zákroku závisí od kvality a vhodnosti krvotvorných kmeňových buniek, ktoré sú prítomné v darcovskej vzorke. Českí vedci spolu s kolegami z lekárskych fakúlt Univerzity Karlovej a spolupracovníkmi z Brazílie a USA zistili, že jeden typ krvných buniek prítomných v darcovskej vzorke môže krvotvorné kmeňové bunky oslabiť.
Tieto bunky, označované ako NK bunky (tzv. natural killers – prirodzení zabijaci) likvidujú infekcie alebo rakovinové bunky, pričom za normálnych okolností neútočia na vlastné zdravé bunky. "Prítomnosť tohto typu buniek vo vzorke darcu má však negatívny vplyv na vzácne a citlivé krvotvorné kmeňové bunky. NK bunky sa v priebehu transplantácie aktivujú a potom produkujú proteín interferón gama, ktorý negatívne ovplyvňuje schopnosť krvotvorných kmeňových buniek kolonizovať telo darcu a vedie k zhoršeniu ich kondície. Tieto pozorovania nás vedú k myšlienke, že odstránenie prirodzených zabíjačských buniek zo vzorky darcu alebo inaktivácia interferónu gama v priebehu transplantácie kostnej drene by mohli zlepšiť úspešnosť tohto klinického postupu,“ konštatovala šéfka vedeckého tímu.
Krvotvorný systém je zodpovedný za produkciu krvi v ľudskom organizme. Práve krv rozvádza kyslík do rôznych častí tela a chráni ho pred infekciami. Ak systém nefunguje správne, človek sa musí podrobiť liečbe. V prípade, ak štandardná liečba nezaberie, je poslednou možnosťou pre pacientov nahradenie defektných krvotvorných kmeňových buniek zdravými, teda zákrok známy ako transplantácia kostnej drene.
Podľa štúdie medzinárodného vedeckého tímu vedeného Meritxell Alberich-Jordovou z Ústavu molekulárnej genetiky českej Akadémie vied sú bunky a molekuly prítomné v krvi darcu kľúčovými prvkami, ktoré riadia aktivitu krvotvorných kmeňových buniek pri transplantácii kostnej drene. Štúdiu publikoval časopis Stem Cell Reports.
Pacienti, ktorí trpia poruchami krvotvorby, podstupujú transplantáciu kostnej drene. Počas zákroku sa odstráni nefunkčný krvotvorný systém pacienta, ktorý sa nahradí zdravými krvotvornými kmeňovými bunkami od darcu. Tie sa usadia v kostnej dreni, časom sa rozmnožia a vytvoria funkčný krvotvorný systém.
Úspech zákroku závisí od kvality a vhodnosti krvotvorných kmeňových buniek, ktoré sú prítomné v darcovskej vzorke. Českí vedci spolu s kolegami z lekárskych fakúlt Univerzity Karlovej a spolupracovníkmi z Brazílie a USA zistili, že jeden typ krvných buniek prítomných v darcovskej vzorke môže krvotvorné kmeňové bunky oslabiť.
Tieto bunky, označované ako NK bunky (tzv. natural killers – prirodzení zabijaci) likvidujú infekcie alebo rakovinové bunky, pričom za normálnych okolností neútočia na vlastné zdravé bunky. "Prítomnosť tohto typu buniek vo vzorke darcu má však negatívny vplyv na vzácne a citlivé krvotvorné kmeňové bunky. NK bunky sa v priebehu transplantácie aktivujú a potom produkujú proteín interferón gama, ktorý negatívne ovplyvňuje schopnosť krvotvorných kmeňových buniek kolonizovať telo darcu a vedie k zhoršeniu ich kondície. Tieto pozorovania nás vedú k myšlienke, že odstránenie prirodzených zabíjačských buniek zo vzorky darcu alebo inaktivácia interferónu gama v priebehu transplantácie kostnej drene by mohli zlepšiť úspešnosť tohto klinického postupu,“ konštatovala šéfka vedeckého tímu.
Krvotvorný systém je zodpovedný za produkciu krvi v ľudskom organizme. Práve krv rozvádza kyslík do rôznych častí tela a chráni ho pred infekciami. Ak systém nefunguje správne, človek sa musí podrobiť liečbe. V prípade, ak štandardná liečba nezaberie, je poslednou možnosťou pre pacientov nahradenie defektných krvotvorných kmeňových buniek zdravými, teda zákrok známy ako transplantácia kostnej drene.