Vedci objavili i príčinu najjasnejšieho dosiaľ zaznamenaného záblesku svetla.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) - Vo svete vedy sa v uplynulom týždni objavilo viacero zaujímavých správ. Astronómovia objavili doposiaľ najväčšiu čiernu dieru v Mliečnej ceste i príčinu najjasnejšieho dosiaľ zaznamenaného záblesku svetla. Vedci z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) zase potvrdili belenie koralov vo svetovom oceáne. Astronómka popísala technické problémy, ktoré sa vyskytli počas letu kozmonauta Jurija Gagarina. Ten úspešne obletel Zem v roku 1961 v kozmickej lodi Vostok. Koncom týždňa si pripomenieme zmienku o prvom texte s čínskymi znakmi. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.
Čierna diera s názvom Gaia BH3 bola objavená "náhodou" na základe údajov zozbieraných misiou Gaia Európskej vesmírnej agentúry, uviedol Pasquale Panuzzo, astronóm z Národného centra pre vedecký výskum so sídlom v Paríži. Ide o najväčšiu hviezdnu čiernu dieru, aká bola dosiaľ objavená v Mliečnej ceste. Jej hmotnosť je 33-krát väčšia ako hmotnosť Slnka. Sonda Gaia, ktorá sa venuje mapovaniu galaxie Mliečna cesta, lokalizovala BH3 vo vzdialenosti 2000 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Orol. Ďalšie pozorovania z pozemných teleskopov potvrdili, že ide o čiernu dieru s hmotnosťou oveľa väčšou, než majú iné hviezdne čierne diery v Mliečnej ceste.
Vedci objavili i príčinu najjasnejšieho dosiaľ zaznamenaného záblesku svetla. Narazili však pri tom na ďalšie dve ešte väčšie záhady, ktoré spochybňujú pôvod ťažkých prvkov, napríklad zlata a platiny. Štúdiu zverejnil odborný žurnál Nature Astronomy.
Teleskopy zaznamenali explóziu v októbri 2022. Objavila sa v galaxii vzdialenej 2,4 miliardy svetelných rokov a vyžiarila svetlo všetkých vlnových dĺžok. Najintenzívnejšie však bolo žiarenie gama, intenzívnejšia forma röntgenového žiarenia. Záblesk žiarenia gama trval sedem minút a bol taký intenzívny, že presiahol merací rozsah prístrojov a zahltil ich. Neskôr sa podarilo zistiť, že výron bol stonásobne silnejší než čokoľvek iné, čo sa dosiaľ podarilo zaznamenať. Vedci ho preto označili skratkou BOAT (Brightest Of All Time – najjasnejší všetkých čias).
Vo svetovom oceáne za posledných desať rokov v dôsledku bezprecedentného tepla už druhýkrát hromadne belejú koraly. Potvrdili to vedci z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru s tým, že častiam austrálskej Veľkej koralovej bariéry hrozí smrť. "Od februára 2023 do apríla 2024 bolo zdokumentované významné belenie koralov každej veľkej oceánskej panvy na severnej aj južnej pologuli," povedal ekológ Derek Manzello, ktorý je koordinátorom programu Coral Reef Watch v rámci amerického NOAA. Ak bude doterajší trend pokračovať, "pôjde o priestorovo najrozsiahlejší globálny prípad belenia koralov v histórii," uviedol Manzello. NOAA potvrdila masové belenie koralových útesov po celom svete – od Panamy cez Perzský záliv až po južný Pacifik.
Astronómka Jana Plauchová z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom si vo štvrtok v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave zaspomínala na prvé lety do vesmíru. Rakety počas prvých letov do vesmíru boli podľa jej slov ešte nespoľahlivé a experti sa obávali aj účinkov bezváhového stavu na ľudský organizmu. Technické problémy sa vyskytli aj počas letu prvého kozmonauta Jurija Gagarina v roku 1961. Pripomenula tiež rivalitu medzi USA a bývalým Sovietskym zväzom v oblasti výskumu vesmíru, výber a výcvik prvých kozmonautov a popísala podrobnosti Gagarinovho obletu Zeme.
Na záver týždňa (20. apríla) si pripomenieme Deň čínskeho jazyka, ktorý patrí k najstarším jazykom na svete. Má viac ako 3000 rokov. Prvý text s čínskymi znakmi sa objavil v roku 1250 pred Kristom. Podľa najnovších údajov je dnes čínština najrozšírenejším jazykom, ktorý je prvým jazykom pre asi 1,24 miliárd ľudí v 37 krajinách.
Čierna diera s názvom Gaia BH3 bola objavená "náhodou" na základe údajov zozbieraných misiou Gaia Európskej vesmírnej agentúry, uviedol Pasquale Panuzzo, astronóm z Národného centra pre vedecký výskum so sídlom v Paríži. Ide o najväčšiu hviezdnu čiernu dieru, aká bola dosiaľ objavená v Mliečnej ceste. Jej hmotnosť je 33-krát väčšia ako hmotnosť Slnka. Sonda Gaia, ktorá sa venuje mapovaniu galaxie Mliečna cesta, lokalizovala BH3 vo vzdialenosti 2000 svetelných rokov od Zeme v súhvezdí Orol. Ďalšie pozorovania z pozemných teleskopov potvrdili, že ide o čiernu dieru s hmotnosťou oveľa väčšou, než majú iné hviezdne čierne diery v Mliečnej ceste.
Vedci objavili i príčinu najjasnejšieho dosiaľ zaznamenaného záblesku svetla. Narazili však pri tom na ďalšie dve ešte väčšie záhady, ktoré spochybňujú pôvod ťažkých prvkov, napríklad zlata a platiny. Štúdiu zverejnil odborný žurnál Nature Astronomy.
Teleskopy zaznamenali explóziu v októbri 2022. Objavila sa v galaxii vzdialenej 2,4 miliardy svetelných rokov a vyžiarila svetlo všetkých vlnových dĺžok. Najintenzívnejšie však bolo žiarenie gama, intenzívnejšia forma röntgenového žiarenia. Záblesk žiarenia gama trval sedem minút a bol taký intenzívny, že presiahol merací rozsah prístrojov a zahltil ich. Neskôr sa podarilo zistiť, že výron bol stonásobne silnejší než čokoľvek iné, čo sa dosiaľ podarilo zaznamenať. Vedci ho preto označili skratkou BOAT (Brightest Of All Time – najjasnejší všetkých čias).
Vo svetovom oceáne za posledných desať rokov v dôsledku bezprecedentného tepla už druhýkrát hromadne belejú koraly. Potvrdili to vedci z amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru s tým, že častiam austrálskej Veľkej koralovej bariéry hrozí smrť. "Od februára 2023 do apríla 2024 bolo zdokumentované významné belenie koralov každej veľkej oceánskej panvy na severnej aj južnej pologuli," povedal ekológ Derek Manzello, ktorý je koordinátorom programu Coral Reef Watch v rámci amerického NOAA. Ak bude doterajší trend pokračovať, "pôjde o priestorovo najrozsiahlejší globálny prípad belenia koralov v histórii," uviedol Manzello. NOAA potvrdila masové belenie koralových útesov po celom svete – od Panamy cez Perzský záliv až po južný Pacifik.
Astronómka Jana Plauchová z Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom si vo štvrtok v priestoroch Slovenského národného múzea v Bratislave zaspomínala na prvé lety do vesmíru. Rakety počas prvých letov do vesmíru boli podľa jej slov ešte nespoľahlivé a experti sa obávali aj účinkov bezváhového stavu na ľudský organizmu. Technické problémy sa vyskytli aj počas letu prvého kozmonauta Jurija Gagarina v roku 1961. Pripomenula tiež rivalitu medzi USA a bývalým Sovietskym zväzom v oblasti výskumu vesmíru, výber a výcvik prvých kozmonautov a popísala podrobnosti Gagarinovho obletu Zeme.
Na záver týždňa (20. apríla) si pripomenieme Deň čínskeho jazyka, ktorý patrí k najstarším jazykom na svete. Má viac ako 3000 rokov. Prvý text s čínskymi znakmi sa objavil v roku 1250 pred Kristom. Podľa najnovších údajov je dnes čínština najrozšírenejším jazykom, ktorý je prvým jazykom pre asi 1,24 miliárd ľudí v 37 krajinách.