Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lienka východná je podľa odborníka premenlivý druh s množstvom farebných foriem. Žiadna z nich však nemá sfarbenie totožné s našimi domácimi druhmi lienok.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) - Lienka východná je na Slovensku rozšírená takmer na celom území. Vie uhryznúť a spôsobiť rôzne alergické reakcie. Svojimi výlučkami môže špiniť fasády budov. Pre TASR to uviedol Ľubomíra Vidlička z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied.
Lienky ázijské sú dravé a živia sa požieraním iných druhov hmyzu. Takúto potravu potrebujú, aby sa mohli rozmnožovať. Koncom leta a na jeseň sa priživujú na sladkej potrave rôznych plodov. Vidlička hovorí, že napádať môžu aj výhonky mladých rastlín.
Masové zhromažďovanie lienok ázijských zaznamenali podľa Vidličku na jeseň v strapcoch hrozna. "Víno vyrobené z takýchto hrozien má nepriaznivo zmenené chuťové vlastnosti," skonštatoval s tým, že tieto lienky napádajú bobuľky, ktoré už sú poškodené od ôs a sršňov.
V prípade masového výskytu na viničoch sa pristupuje k chemickému ošetreniu, prípadne sa dá použiť nejaký repelent. Ak sa zhromažďujú na fasádach budov alebo v domácnosti, treba ich priebežne odstraňovať, lebo majú tendenciu vylučovať zhromažďovací feromón, ktorý láka ďalšie jedince, vysvetlil Vidlička. "Ak sa chceme vyhnúť alergický reakciám, ktoré môžu lienky vyvolať, treba sa vyhnúť priamemu kontaktu," podotkol.
Lienka východná je podľa odborníka premenlivý druh s množstvom farebných foriem. Žiadna z nich však nemá sfarbenie totožné s našimi domácimi druhmi lienok.
Pochádza z východnej Ázie - Japonska, Číny, Ruska, Mongolska a Kazachstanu. Vytvára tam dve geografické populácie, ktoré sa geneticky líšia, poznamenal. Na Slovensku ich prvý krát našli v roku 2008. "Predpokladá sa šírenie pomocou dopravy a potom šírenie z miesta uchytenia do okolitých lokalít," priblížil Vidlička s tým, že na Slovensko sa pravdepodobne dostali z Českej republiky.
Zároveň približuje, že ide o invázny druh. Mnohokrát bol zavádzaný do novej oblasti, napríklad do Severnej Ameriky, ako potenciálne významný druh z hľadiska biologickej ochrany. Taktiež ho rozširovali do Ukrajiny, Francúzska, Španielska či Nemecka. "Tieto introdukované populácie sa však nešírili. Problém nastal až po ich náhodnom skrížení s mutovanou populáciou zo Severnej Ameriky. Takto vzniknutý mutant sa stal vysoko inváznym," skonštatoval Vidlička.
Lienky ázijské sú dravé a živia sa požieraním iných druhov hmyzu. Takúto potravu potrebujú, aby sa mohli rozmnožovať. Koncom leta a na jeseň sa priživujú na sladkej potrave rôznych plodov. Vidlička hovorí, že napádať môžu aj výhonky mladých rastlín.
Masové zhromažďovanie lienok ázijských zaznamenali podľa Vidličku na jeseň v strapcoch hrozna. "Víno vyrobené z takýchto hrozien má nepriaznivo zmenené chuťové vlastnosti," skonštatoval s tým, že tieto lienky napádajú bobuľky, ktoré už sú poškodené od ôs a sršňov.
V prípade masového výskytu na viničoch sa pristupuje k chemickému ošetreniu, prípadne sa dá použiť nejaký repelent. Ak sa zhromažďujú na fasádach budov alebo v domácnosti, treba ich priebežne odstraňovať, lebo majú tendenciu vylučovať zhromažďovací feromón, ktorý láka ďalšie jedince, vysvetlil Vidlička. "Ak sa chceme vyhnúť alergický reakciám, ktoré môžu lienky vyvolať, treba sa vyhnúť priamemu kontaktu," podotkol.
Lienka východná je podľa odborníka premenlivý druh s množstvom farebných foriem. Žiadna z nich však nemá sfarbenie totožné s našimi domácimi druhmi lienok.
Pochádza z východnej Ázie - Japonska, Číny, Ruska, Mongolska a Kazachstanu. Vytvára tam dve geografické populácie, ktoré sa geneticky líšia, poznamenal. Na Slovensku ich prvý krát našli v roku 2008. "Predpokladá sa šírenie pomocou dopravy a potom šírenie z miesta uchytenia do okolitých lokalít," priblížil Vidlička s tým, že na Slovensko sa pravdepodobne dostali z Českej republiky.
Zároveň približuje, že ide o invázny druh. Mnohokrát bol zavádzaný do novej oblasti, napríklad do Severnej Ameriky, ako potenciálne významný druh z hľadiska biologickej ochrany. Taktiež ho rozširovali do Ukrajiny, Francúzska, Španielska či Nemecka. "Tieto introdukované populácie sa však nešírili. Problém nastal až po ich náhodnom skrížení s mutovanou populáciou zo Severnej Ameriky. Takto vzniknutý mutant sa stal vysoko inváznym," skonštatoval Vidlička.
