Bratislava 2. augusta (TASR) - Prispôsobivosť, udržanie si pracovného rytmu a pravidelný kontakt s blízkymi pomáhajú astronautom zvládať sociálnu izoláciu počas letov do vesmíru. Zhodli sa na tom psychológ NASA James Picano a Ján Svoreň z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Izolácia podľa Svoreňa vplýva aj na zdravie a pracovný výkon astronautov. "V počiatkoch pilotovanej kozmonautiky sa tomuto nevenovala veľká pozornosť," uviedol, pričom dodal, že lety do vesmíru boli v tomto období kratšie a astronauti boli veľmi presne naučení, čo majú robiť - "neočakávalo sa nejaké samostatné rozhodovanie". Pozornosť sa podľa neho venovala najmä zdravotnému stavu astronautov. Sociálne problémy vznikli "až po začatí dlhodobých letov a viacčlenných posádok".

Prítomnosť kolegov môže podľa Svoreňa čiastočne nahradiť chýbajúce kontakty s vonkajším prostredím. Upozornil však, že sú to celé týždne tí istí kolegovia a výskyt "ponorkovej choroby" je veľmi pravdepodobný.

NASA má veľa skúseností s riešením stresu spôsobeného izoláciou, povedal pre vedecký časopis Nature Picano, ktorý pracuje ako psychológ v Johnsonovom vesmírnom stredisku (JSC) v americkom štáte Texas. Na starosti má výcvik astronautov v oblasti psychológie.

"Riziko sociálnej izolácie je jedna z vecí, ktorá nás znepokojuje," povedal. Zároveň dodal, že opatrenia na jej zmiernenie sa začínajú už pri nábore astronautov, výberom ľudí, ktorí budú schopní úspešne sa prispôsobiť podmienkam na vesmírnej misii.

Dôležitosť výberu osôb na tieto pozície potvrdil aj Svoreň. "Nezastupiteľnú úlohu tu majú psychológovia, ktorí musia vybrať ľudí s potrebnými vlastnosťami," povedal. Na palube je podľa neho veľmi presný denný režim, čím sa pre posádku obmedzuje priestor na zaoberanie sa svojou situáciou. "Navyše astronauti sú na palube dobrovoľne a majú ciele, ktoré chcú splniť," doplnil. Takisto zdôraznil dôležitosť kontaktov s rodinou a priateľmi prostredníctvom zvuku i obrazu.

Dôležitý nástroj na zvládanie izolácie je podľa Picana schopnosť kontrolovať svoje očakávania a udržať si pracovný a životný rytmus. Zdôraznil však, že nepredvídateľnosť situácie počas pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 "vyvoláva ešte viac úzkosti a udržiavanie tempa sa stáva náročnejším".

Podľa americkej astronautky Jessicy Meirovej sú astronauti na ISS zaneprázdnení rôznymi úlohami a "necítia izoláciu". "Myslím si, že na Zemi sa budem cítiť viac izolovaná ako tu," povedala Meirová pre BBC. Americká astronautka sa z paluby ISS vrátila na Zem 17. apríla 2020 kozmickou loďou Sojuz MS-15.

Posádka ďalšej kozmickej lode Sojuz MS-16, ktorá na ISS dorazila 9. apríla, strávila pred odletom mesiac a pol v karanténe, pripomína BBC. "Je to iný pocit, opúšťať Zem uprostred globálnej krízy," uviedol pre Nature americký astronaut Christopher Cassidy, ktorý bol členom posádky lode Sojuz MS-16 spolu s kozmonautmi Anatolijom Ivanišinom a Ivanom Vagnerom. "Už pred rokom sme vedeli, že ako posádka budeme počas týchto týždňov v karanténe; nevedeli sme však, že sa k nám pripojí i zvyšok sveta," uviedol.

Karanténa pred odletom má podľa Svoreňa zaistiť to, aby astronaut nemal na palube ISS zdravotné problémy z dôvodu infekcie. Takisto má zabrániť možnému prenosu nákazy na palubu vesmírnej stanice. "Doba, počas ktorej sú kozmonauti pred letom izolovaní, sa líši podľa dĺžky misie," vysvetlil Svoreň. Všeobecne platí, že čím dlhší je plánovaný let, tým dlhšia je predletová karanténa.

Astronauti podľa Svoreňa v karanténe štandardne trávia dva týždne, počas pandémie koronavírusu sa však tento čas predĺžil. "Vysoká teplota povrchu kozmickej lode počas letu cez husté časti atmosféry pôsobí ako sterilizácia," vysvetlil. Karanténa po návrate má podľa neho astronautov najmä chrániť počas obdobia, kým oslabený organizmus opäť nadobudne vlastné mechanizmy ochrany.