Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jej hlavné úlohy sú skúmanie príčin zohrievania sa slnečnej koróny a mechanizmy slnečných vetrov. V Poľsku objavili pozostatky dinosaurov a v Japonsku vyvinuli rúška obsahujúce protilátky z pštrosa.
Autor TASR
Svet 17. decembra (TASR) - Prvá kozmická loď v dejinách ľudstva, ktorá vnikla do vrchných vrstiev atmosféry Slnka, objav stoviek odtlačkov chodidiel dinosaurov či rúška s protilátkami z pštrosa, ktoré dokážu detegovať koronavírus. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.
Sonda Parker Solar Probe amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v utorok ako prvá kozmická loď v dejinách ľudstva vnikla do vrchných vrstiev atmosféry Slnka. Sonda vo vrchnej časti atmosféry – koróne – skúmala častice a magnetické polia. Tento míľnik vedcom umožní hlbšie porozumieť vývoju Slnka a jeho vplyvu na slnečnú sústavu. Takisto im to poskytne viac poznatkov o Slnku a ostatných hviezdach vo vesmíre.
Prelet sondy korónou Slnka trval podľa NASA niekoľko hodín. Tepelný štít s hrúbkou 11 centimetrov z uhlíkových vláken sonde umožňuje vydržať teplotu okolo 1370 stupňov Celzia, vďaka čomu pri priblížení sa k Slnku nezhorí. Parker Solar Probe odštartovala zo Zeme v auguste 2018, keď ju z floridského Mysu Canaveral vyniesla do vesmíru nosná raketa Delta-IV. Misia má trvať približne sedem rokov a jej hlavné úlohy sú skúmanie príčin zohrievania sa slnečnej koróny a mechanizmy slnečných vetrov. Najbližší prelet sondy korónou Slnka je naplánovaný na január budúceho roka.
Poľskí vedci objavili pri výskume v povrchovej bani na ťažbu ílu stovky odtlačkov chodidiel dinosaurov. Nález by mohol byť najväčším svojho druhu v Európe. Odtlačky objavili dvaja poľskí vedci, Grzegorz Pieňkowski a Grzegorz Niedžwiedzki, ešte v júli v dedine Borkowice v strednej časti krajiny. Niedžwiedzki, ktorý je profesorom na univerzite vo švédskej Uppsale, uviedol, že na mieste našli "niekoľko stoviek dinosaurích stôp", čo však označil len "za špičku ľadovca". Domnieva sa totiž, že by tam mohli byť ešte stovky ďalších takýchto stôp. Mohol by to byť najväčší súbor takýchto dinosaurích stôp v Európe, dodal.
Japonskí vedci vyvinuli rúška obsahujúce protilátky z organizmu pštrosa, ktoré dokážu detegovať koronavírus SARS-CoV-2. Keď sa na rúšku nachádzajú vírusové častice, pod ultrafialovým svetlom začne svietiť. Vynález Jasuhira Cukamota a jeho tímu z univerzity v prefektúre Kjóto spočíva vo vytvorení filtra pokrytého protilátkami získanými z pštrosa schopnými reagovať na koronavírus – a to na základe predchádzajúcich výskumov, ktoré ukázali, že vtáky majú silnú odolnosť voči chorobám.
Cukamoto, ktorý je profesorom veterinárnej medicíny a rektorom spomínanej univerzity, sa v minulosti dlhé roky venoval výskumu pštrosov. Chcel zistiť, ako využiť poznatky o ich imunite v boji proti vtáčej chrípke, alergiám a iným chorobám. Bádatelia teraz dúfajú, že vyvinú rúška, ktoré v prípade prítomnosti vírusových častíc začnú svetielkovať automaticky – bez potreby dávať ich pod ultrafialové svetlo. Nový objav by navyše mohol poskytnúť lacnejšiu alternatívu domácich testov na koronavírus.
Sonda Parker Solar Probe amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v utorok ako prvá kozmická loď v dejinách ľudstva vnikla do vrchných vrstiev atmosféry Slnka. Sonda vo vrchnej časti atmosféry – koróne – skúmala častice a magnetické polia. Tento míľnik vedcom umožní hlbšie porozumieť vývoju Slnka a jeho vplyvu na slnečnú sústavu. Takisto im to poskytne viac poznatkov o Slnku a ostatných hviezdach vo vesmíre.
Prelet sondy korónou Slnka trval podľa NASA niekoľko hodín. Tepelný štít s hrúbkou 11 centimetrov z uhlíkových vláken sonde umožňuje vydržať teplotu okolo 1370 stupňov Celzia, vďaka čomu pri priblížení sa k Slnku nezhorí. Parker Solar Probe odštartovala zo Zeme v auguste 2018, keď ju z floridského Mysu Canaveral vyniesla do vesmíru nosná raketa Delta-IV. Misia má trvať približne sedem rokov a jej hlavné úlohy sú skúmanie príčin zohrievania sa slnečnej koróny a mechanizmy slnečných vetrov. Najbližší prelet sondy korónou Slnka je naplánovaný na január budúceho roka.
Poľskí vedci objavili pri výskume v povrchovej bani na ťažbu ílu stovky odtlačkov chodidiel dinosaurov. Nález by mohol byť najväčším svojho druhu v Európe. Odtlačky objavili dvaja poľskí vedci, Grzegorz Pieňkowski a Grzegorz Niedžwiedzki, ešte v júli v dedine Borkowice v strednej časti krajiny. Niedžwiedzki, ktorý je profesorom na univerzite vo švédskej Uppsale, uviedol, že na mieste našli "niekoľko stoviek dinosaurích stôp", čo však označil len "za špičku ľadovca". Domnieva sa totiž, že by tam mohli byť ešte stovky ďalších takýchto stôp. Mohol by to byť najväčší súbor takýchto dinosaurích stôp v Európe, dodal.
Japonskí vedci vyvinuli rúška obsahujúce protilátky z organizmu pštrosa, ktoré dokážu detegovať koronavírus SARS-CoV-2. Keď sa na rúšku nachádzajú vírusové častice, pod ultrafialovým svetlom začne svietiť. Vynález Jasuhira Cukamota a jeho tímu z univerzity v prefektúre Kjóto spočíva vo vytvorení filtra pokrytého protilátkami získanými z pštrosa schopnými reagovať na koronavírus – a to na základe predchádzajúcich výskumov, ktoré ukázali, že vtáky majú silnú odolnosť voči chorobám.
Cukamoto, ktorý je profesorom veterinárnej medicíny a rektorom spomínanej univerzity, sa v minulosti dlhé roky venoval výskumu pštrosov. Chcel zistiť, ako využiť poznatky o ich imunite v boji proti vtáčej chrípke, alergiám a iným chorobám. Bádatelia teraz dúfajú, že vyvinú rúška, ktoré v prípade prítomnosti vírusových častíc začnú svetielkovať automaticky – bez potreby dávať ich pod ultrafialové svetlo. Nový objav by navyše mohol poskytnúť lacnejšiu alternatívu domácich testov na koronavírus.
