Bratislava 27. septembra (TASR) – Kňaz evanjelickej cirkvi a rektor evanjelického gymnázia Matej Bel bol organizátorom vedeckého života v Uhorsku. Napísal niekoľko učebníc a je autorom encyklopedického diela o historicko-zemepisných poznatkoch celého Uhorska.

Matej Bel pochádzal z Očovej, kde mu v roku 1984 pri príležitosti 300. výročia jeho narodenia otvorili pamätnú izbu. V tom istom roku sa meno uhorského polyhistora dostalo aj do kalendára UNESCO. Po našom významnom rodákovi je pomenovaná univerzita v Banskej Bystrici a slovenská encyklopédia - Encyklopédia Beliana.

Matej Bel sa narodil 22. marca 1684. V roku 1707 ukončil štúdium filozofie a teológie na univerzite v nemeckom Halle. Do roku 1714 bol rektorom evanjelického lýcea v Banskej Bystrici a do roku 1719 evanjelického lýcea v Bratislave, nakoniec bol farárom nemeckej evanjelickej cirkvi v Bratislave.

V Halle si osvojil myšlienky nového prúdu v nemeckej protestantskej cirkvi v 17. a 18. storočí - pietizmu, hnutia v tom čase namiereného proti povrchnosti náboženstva a cirkvi. Ako priekopník slovenského osvietenstva a pedagogického realizmu uplatňoval pri vyučovaní nové smery najmä v organizácii školstva, didaktike a metodike. Vyučoval orientálne jazyky, venoval mimoriadnu pozornosť reálnym alebo takzvaným užitočným predmetom, akými bola fyzika, botanika, ručné práce, preferoval geografiu. Vydal učebnicu rétoriky, upravenú latinskú gramatiku aj štvorjazyčný latinsko-nemecko-maďarsko-český slovník. Skladal duchovné piesne, písal aj poéziu.

Jeho najvýznamnejším celoživotným dielom bol projekt vlastivedného a historicko-geografického výskumu Uhorska, o ktorom písal už v roku 1723. Na tvorbu impozantného diela získal široký okruh odborných spolupracovníkov z celého Uhorska. Výsledkom tejto práce sú Notitia Hungariae novae historico-geographica (Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku). Vychádzali v rokoch 1735 až 1742 v rakúskej Viedni. Notície obsahujú historicko-geografické poznatky predovšetkým o stoliciach z územia Slovenska, doplnené sú okrem iného mapami viacerých stolíc od Samuela Mikovíniho a ich súčasťou sú aj anekdoty z príslušných území.

Túto činnosť ocenil a finančne podporil aj panovník Karol III. (cisár Karol VI.) a povýšil Mateja Bela do šľachtického stavu. Notície boli rozsiahlym projektom. Vychádzať mali v štyroch častiach a šiestich zväzkoch. Iba časť práce sa podarilo vydať, ale, našťastie, vydané zväzky pokrývajú veľké územie dnešného Slovenska. Sú významným a ojedinelým vedeckým zdrojom informácií o dejinách, geografii, etnikách a sociálnom zložení Uhorského kráľovstva a dôležitou súčasťou našej historickej pamäti. Belove Notície sú prístupné aj na internete. Belove Notície Trenčianskej stolice vyšli knižne v roku 2013 v slovenskom preklade s paralelným latinským textom po 295 rokoch od začatia prác na tomto monumentálnom diele.

Člen učených spoločností v Londýne, Berlíne a Olomouci bol autorom nezrealizovaného návrhu na založenie celouhorskej učenej spoločnosti.

Matej Bel zomrel 29. augusta 1749 v Bratislave vo veku 65 rokov. Po smrti sa mu ušiel prívlastok Veľká ozdoba Uhorska.





20 sar ed