Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred desiatimi rokmi bola na LHC aj na detektore ATLAS potvrdená existencia Higgsovho bozónu.
Autor TASR
Bratislava 19. júna (TASR) - Veľký hadrónový urýchľovač (LHC) v Európskej organizácii pre jadrový výskum (CERN) v Ženeve má potvrdiť alebo pozmeniť fyzikálne chápanie sveta. Pre TASR to uviedol fyzik Pavol Stríženec, ktorý 26 rokov pracuje v CERN-e na projekte ATLAS.
"Existuje nejaký štandardný model, v ktorý fyzici veria, že popisuje náš svet, vznik vesmíru a podobne. Naším cieľom je zo zrážok vysoko energetických protónov namerať, či je tento model v poriadku, či dáva správne predpovede, a či je naše chápanie vesmíru správne," vysvetlil Stríženec.
Pred desiatimi rokmi bola na LHC aj na detektore ATLAS potvrdená existencia Higgsovho bozónu. Ide podľa Stríženca o poslednú časticu zo štandardného modelu, ktorá nebola doteraz pozorovaná experimentálne. Od toho času všetky merania potvrdzujú štandardný model chápania sveta. "Na jednej strane je to fajn, pretože sme si potvrdili, že chápeme vesmír správne. Z druhej strany z astronomických pozorovaní vieme, že vo vesmíre je niečo, čo tento model nepopisuje, tzv. temná hmota a temná energia," skonštatoval fyzik.
Temná hmota a energia podľa neho vo vesmíre je, ale ľudia ju nevidia. V štandardnom modeli ponímania sveta nevie byť popísaná. "Zatiaľ sa nám nedarí spraviť nejaké merania, ktoré by povedali, čo kde hľadať a kde ten model ďalej rozvíjať," poznamenal Stríženec.
Priblížil, že vo švajčiarsko-francúzskom pohraničí by mal vzniknúť nový urýchľovač, ktorého dĺžka by mala byť okolo 100 kilometrov. "To bude úplne nový tunel. Ako je to u iných zariadení v CERN-e, tie staršie slúžia akoby predstupeň pre nové urýchľovače, lebo vždy urýchlia nové častice na vyššiu energiu," povedal pre TASR Stríženec. Dodal, že do prevádzky by ho mali uviesť v roku 2050.
Keďže ide o veľký projekt, nebude podľa vedca stačiť financovanie členských krajín CERN-u. "Na takomto veľkom projekte budú musieť participovať vlády celého sveta. Či sa dohodnú a nájdu dostatok financií v tejto neistej budúcnosti, nie je celkom jasné, ale zatiaľ dúfame, že sa to podarí," poznamenal Stríženec.
"Existuje nejaký štandardný model, v ktorý fyzici veria, že popisuje náš svet, vznik vesmíru a podobne. Naším cieľom je zo zrážok vysoko energetických protónov namerať, či je tento model v poriadku, či dáva správne predpovede, a či je naše chápanie vesmíru správne," vysvetlil Stríženec.
Pred desiatimi rokmi bola na LHC aj na detektore ATLAS potvrdená existencia Higgsovho bozónu. Ide podľa Stríženca o poslednú časticu zo štandardného modelu, ktorá nebola doteraz pozorovaná experimentálne. Od toho času všetky merania potvrdzujú štandardný model chápania sveta. "Na jednej strane je to fajn, pretože sme si potvrdili, že chápeme vesmír správne. Z druhej strany z astronomických pozorovaní vieme, že vo vesmíre je niečo, čo tento model nepopisuje, tzv. temná hmota a temná energia," skonštatoval fyzik.
Temná hmota a energia podľa neho vo vesmíre je, ale ľudia ju nevidia. V štandardnom modeli ponímania sveta nevie byť popísaná. "Zatiaľ sa nám nedarí spraviť nejaké merania, ktoré by povedali, čo kde hľadať a kde ten model ďalej rozvíjať," poznamenal Stríženec.
Priblížil, že vo švajčiarsko-francúzskom pohraničí by mal vzniknúť nový urýchľovač, ktorého dĺžka by mala byť okolo 100 kilometrov. "To bude úplne nový tunel. Ako je to u iných zariadení v CERN-e, tie staršie slúžia akoby predstupeň pre nové urýchľovače, lebo vždy urýchlia nové častice na vyššiu energiu," povedal pre TASR Stríženec. Dodal, že do prevádzky by ho mali uviesť v roku 2050.
Keďže ide o veľký projekt, nebude podľa vedca stačiť financovanie členských krajín CERN-u. "Na takomto veľkom projekte budú musieť participovať vlády celého sveta. Či sa dohodnú a nájdu dostatok financií v tejto neistej budúcnosti, nie je celkom jasné, ale zatiaľ dúfame, že sa to podarí," poznamenal Stríženec.
