Analýza vzorcov blikania navyše potvrdila predpoklady vedcov – samce blikali iba jedným článkom, čím napodobňovali samice.
Autor TASR
Wu-chan 25. septembra (TASR) – Pavúky nútia samce svätojánskych mušiek blikať ako samice, aby prilákali a polapili do siete viac samcov. Vyplýva to z novej štúdie, podľa ktorej ide o prvý pozorovaný prípad takéhoto správania u pavúkov. TASR informuje na základe správy portálu Science.org.
Nápad vykonať štúdiu priniesol biológ Sin-chua Fu. Počas práce v teréne si všimol, že niektoré pavúčie siete obsahujú iba samcov svätojánskych mušiek druhu Abscondita terminalis. Samce a samice tohto druhu používajú na hľadanie partnerov svetelné signály, blikajú však rôznymi spôsobmi. Samice blikajú pomaly jednotlivými zábleskmi iba jedným článkom na tele, samce vydávajú sériu bliknutí dvomi článkami. Fu si preto položil otázku, či pavúky nemanipulujú samce, aby do sietí vlákali ďalšie samce.
Štúdiu vypracoval medzinárodný tím vedcov pôsobiacich v Číne, Singapure, Keni, Slovinsku a na Novom Zélande, ktorý viedol Taj-čchin Li z Číny. Výsledky v auguste zverejnil vedecký žurnál Current Biology.
Vedci skúmali 161 sietí nočného pavúka druhu Araneus ventricosus z čeľade križiakovité, do ktorej patrí napríklad aj križiak obyčajný.
Siete rozdelili do štyroch skupín: Prvá skupina boli samce, ktoré vedci umiestnili do sietí s pavúkmi. Druhú skupinu tvorili samce umiestnené v sieťach bez pavúkov. Tretia boli samce umiestnené v sieťach s pavúkmi, no so zakrytými "lampášmi", takže nemohli blikať. Štvrtú skupinu tvorili prázdne siete bez svetlušiek a bez pavúkov.
Do sietí s pavúkom a blikajúcim samcom sa chytilo až sedem ďalších samcov, kým do sietí bez pavúkov sa chytili najviac dve svätojánske mušky, uvádzajú vedci.
Výskumníci navyše zistili, že schopnosť samcov svietiť ovplyvňovala aj správanie pavúkov. Ak vydávali svetlo, pavúky ich okamžite po chytení zamotali a uhryzli. Hmyz tak žil a blikal ďalej. Pavúky obdobne postupovali aj pri všetkých ďalších chytených samcoch. Samce neschopné blikať však pavúkom okamžite padli za obeť.
Analýza vzorcov blikania navyše potvrdila predpoklady vedcov – samce blikali iba jedným článkom, čím napodobňovali samice.
Niektoré živočíšne predátory dokážu pozmeniť svoje okolie alebo vlastné správanie tak, aby prilákali viac koristi. Predátor schopný zmeniť správanie koristi tak, aby prilákala ďalšiu korisť, je však pomerne vzácny jav.
Li s tímom predpokladajú, že zmenu blikania môže spôsobovať pavúčí jed brániaci kyslíku v prístupe k orgánom vytvárajúcim svetlo. Môže však aj ovplyvňovať nervovú sústavu svätojánskych mušiek a ovplyvňovať tak spôsob, akým blikajú. Na zodpovedanie týchto otázok je však potrebný ďalší výskum.
Nápad vykonať štúdiu priniesol biológ Sin-chua Fu. Počas práce v teréne si všimol, že niektoré pavúčie siete obsahujú iba samcov svätojánskych mušiek druhu Abscondita terminalis. Samce a samice tohto druhu používajú na hľadanie partnerov svetelné signály, blikajú však rôznymi spôsobmi. Samice blikajú pomaly jednotlivými zábleskmi iba jedným článkom na tele, samce vydávajú sériu bliknutí dvomi článkami. Fu si preto položil otázku, či pavúky nemanipulujú samce, aby do sietí vlákali ďalšie samce.
Štúdiu vypracoval medzinárodný tím vedcov pôsobiacich v Číne, Singapure, Keni, Slovinsku a na Novom Zélande, ktorý viedol Taj-čchin Li z Číny. Výsledky v auguste zverejnil vedecký žurnál Current Biology.
Vedci skúmali 161 sietí nočného pavúka druhu Araneus ventricosus z čeľade križiakovité, do ktorej patrí napríklad aj križiak obyčajný.
Siete rozdelili do štyroch skupín: Prvá skupina boli samce, ktoré vedci umiestnili do sietí s pavúkmi. Druhú skupinu tvorili samce umiestnené v sieťach bez pavúkov. Tretia boli samce umiestnené v sieťach s pavúkmi, no so zakrytými "lampášmi", takže nemohli blikať. Štvrtú skupinu tvorili prázdne siete bez svetlušiek a bez pavúkov.
Do sietí s pavúkom a blikajúcim samcom sa chytilo až sedem ďalších samcov, kým do sietí bez pavúkov sa chytili najviac dve svätojánske mušky, uvádzajú vedci.
Výskumníci navyše zistili, že schopnosť samcov svietiť ovplyvňovala aj správanie pavúkov. Ak vydávali svetlo, pavúky ich okamžite po chytení zamotali a uhryzli. Hmyz tak žil a blikal ďalej. Pavúky obdobne postupovali aj pri všetkých ďalších chytených samcoch. Samce neschopné blikať však pavúkom okamžite padli za obeť.
Analýza vzorcov blikania navyše potvrdila predpoklady vedcov – samce blikali iba jedným článkom, čím napodobňovali samice.
Niektoré živočíšne predátory dokážu pozmeniť svoje okolie alebo vlastné správanie tak, aby prilákali viac koristi. Predátor schopný zmeniť správanie koristi tak, aby prilákala ďalšiu korisť, je však pomerne vzácny jav.
Li s tímom predpokladajú, že zmenu blikania môže spôsobovať pavúčí jed brániaci kyslíku v prístupe k orgánom vytvárajúcim svetlo. Môže však aj ovplyvňovať nervovú sústavu svätojánskych mušiek a ovplyvňovať tak spôsob, akým blikajú. Na zodpovedanie týchto otázok je však potrebný ďalší výskum.