Opava/Bratislava 11. júna (TASR) – Po takmer 70 rokoch sa do vnútornej časti slnečnej sústavy vracia kométa 13P/Olbers, prostredníctvom malého ďalekohľadu ju bude možné pozorovať až do konca júla. TASR informuje na základe správy Fyzikálního ústavu v Opavě.

Kométa 13P/Olbers je koncom jari a v lete viditeľná už počas pokročilého súmraku pred 23. hodinou. Pozorovať ju možno nízko nad severozápadným obzorom približne vo výške 15 stupňov, po zotmení bude postupne klesať ešte nižšie. Na jej pozorovanie je preto potrebné stanovisko s dokonale odkrytým výhľadom na severozápadný obzor.

Voľným okom je kométa neviditeľná, možno ju však pozorovať už malými ďalekohľadmi. Počas putovania na nočnej oblohe sa bude javiť ako rozmazaný objekt presúvajúci sa súhvezdiami Povozník, Rys, Veľká medvedica (ktorej súčasťou je aj Veľký voz) a Malý lev.

Slabá viditeľnosť kométy si zároveň vyžaduje správne svetelné podmienky a minimálny svetelný smog, ktorý by jej viditeľnosť ešte viac znižoval. Z vybraného pozorovacieho stanoviska by preto smerom na severozápad ani v blízkosti tohto smeru nemalo byť viditeľné žiadne veľké mesto. Pozorovanie kométy tiež výrazne uľahčí použitie mapy hviezdnej oblohy schopnej zobraziť jej aktuálnu polohu (napr. dostupnej na webe Sky Live).

Kométa 13P/Olbers patrí k menším kométam s periódou (dobou obehu) približne 70 rokov. Zaraďuje sa tak medzi kométy Haleyovského typu, ktorých perióda sa pohybuje v rozmedzí 20 až 200 rokov, uvádza Mgr. Petr Horálek z Fyzikálního ústavu v Opavě.

Kométa 13P bola pomenovaná podľa svojho objaviteľa, významného nemeckého astronóma Heinricha Wilhelma Olbersa (1758-1840). Ten sa však do histórie nezapísal iba jej objavom 6. marca 1815 keď ju pozoroval v súhvezdí Žirafy. Olbers je tiež objaviteľom planétok 2 Pallas a 4 Vesta, druhého a tretieho najväčšieho objektu obiehajúceho v pásme planétok medzi Marsom a Jupiterom.

Heinrich Olbers je tiež autorom paradoxu, ktorý sa usiloval vyriešiť zdanlivo jednoduchú otázku – prečo je v noci tma? Ak by totiž platilo, že vesmír je nekonečný a nemenný, ako kedysi predpokladali vedci, musela by byť nočná obloha svetlá, pretože skôr či neskôr by sme natrafili na nejakú hviezdu alebo iný zdroj svetla. Dnes však už vedci na základe pozorovaní a meraní vedia, že vesmír nie je statický, ale dynamický a čoraz rýchlejšie sa rozpína. Olbersovo pozorovanie je preto jedným z dôkazov napríklad pre model veľkého tresku.

Olbersovu kométu možno v súčasnosti pozorovať na oblohe spolu s kométou 12P/Pons-Brooks. Ak chcete obe kométy pozorovať, máte na to jedinečnú príležitosť, ďalšia príležitosť sa totiž naskytne až v roku 2094.