Po vyše 50-ročnom výskume autor knihy Človek, jeho podstata, podoby, súvislosti tvrdí, že človek má obmedzené schopnosti. Nikdy nebudeme vedieť, v čom spočívajú jeho zázračné vlastnosti a schopnosti.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) – V poznávaní seba aj vesmíru sú schopnosti človeka obmedzené. To tvrdí vedec Anton Uherík v knihe Človek, jeho podstata, podoby, súvislosti. Vyše polstoročie sa venoval ľudskému výskumu v Ústave experimentálnej psychológie Slovenskej akadémie vied (ÚEP SAV). Tam založil prvé pracovisko v Československu pre psychofyziológiu, ktorá skúma vzťahy medzi ľudským mozgom a psychikou.
"Dôležitým odkazom v knihe je zdôrazňovanie limitov, obmedzení v poznávaní človeka. Nikdy nebudeme vedieť, v čom spočívajú jeho zázračné vlastnosti a schopnosti," uviedol pre TASR 86-ročný Uherík.
Predstavuje človeka ako ľudskú bytosť z hľadiska historického, psychofyziologického, psychologického a filozofického. Jeho spätosť s prírodou a obdivuhodné tvorivé schopnosti s genetickou podstatou. Argumentmi sú ľudia a spoločnosť v dávnoveku, kedy civilizácia a kultúra sa iba rodili a vytváral ich človek bez akéhokoľvek vzdelania, ale s genetickým potenciálom intelektu a tvorivosti v živote s krutou prírodou. Podmienky bytia aplikuje na 21. storočie, kedy sa geneticky podmienené vlastnosti človeka po tisícročiach v podstate nezmenili.
Hovorí, že migrácia bola už dávno, ale za iných podmienok. Neboli kruté lokálne vojny, ktoré vyháňajú ľudí a nevinné deti, aby odchádzali v obrovskom počte na iné miesta. "To je strašné, čo sa v Sýrii a inde deje. Ale kto to spôsobil? Toto je podstata, a ja hovorím, že my riešime výsledok, ale máme riešiť príčinu, zamerať sa na to, čím boli vyvolané tieto vojny," navrhuje autor.
V kapitole Človek a viera píše, že islamisti páchajúci teroristické vraždy sú fanaticky presvedčení o svojej viere až do obetovania sa, len aby zobrali život stovkám nevinných ľudí. Hľadať zlo v štruktúrach mozgu je nielen nevedecké, ale aj smiešne. Podobne ako skúmať, že niekto je autista.
Podľa Uheríka sa to nevie vysvetliť. Autizmus je druh poškodeného mozgu, ktoré zvláštnym kompenzačným procesom spôsobuje úplne iný vývoj jedinca. Je to nevyspytateľnosť, že mozog je poškodený a vyvinie sa geniálna schopnosť človeka. Spomína niekoľko takých prípadov. Tiež upozorňuje, že nie každý autista je génius.
Kniha poukazuje na jedinečnosť ľudskej autonómie v spoločenskom bytí, na existenčné schopnosti človeka nezávisle od prísne organizovanej spoločnosti, štátu, ktorý vznikol oveľa neskôr a zasahoval do jeho autonómnosti umelými pravidlami a zákonmi. Vraj vhodnejší by bol jednoduchý štát so slobodnejším občanom a väčšou účasťou na jeho fungovaní. Uvádza neefektívny systém ekonomického fungovania orgánov Európskej únie, prebujnenú štátnu a samosprávnu štruktúru u nás i rómsku problematiku.
"Treba menej politikárčenia, viac sedliackeho rozumu a rešpekt ich identity, čo je prirodzená cesta spolunažívania. Zbúranie ich chatrčí a presťahovanie k majoritnej spoločnosti nie je spôsob riešenia rómskych problémov," dodáva autor.
Podľa neho je zarážajúca situácia, keď platí zákon Národnej rady SR č. 149/1995 Z.z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb a stále nemá vykonávacie predpisy. "Zákon nebol zohľadnený ani prijatím tzv. veľkého školského zákona v roku 2008. Školská reforma v oblasti špeciálneho školstva sa robí v rozpore s tým zákonom. Naopak situácia vo vzdelávaní nepočujúcich detí sa ešte zhoršila rušením špeciálnych škôl a ich integráciou do normálnych. Že tam nedostanú starostlivosť primeranú ich defektu, to je nepochopenie problému zo strany kompetentných inštitúcií," upozorňuje tvorca zákona z roku 1995 Uherík.
O svetovej ekonomickej kríze tvrdí, že býva spôsobovaná amorálnosťou jednotlivcov, ľuďmi na najvyšších miestach peňažných inštitúcií, aj v parlamentoch a vládach štátov. Venuje sa tiež problematike užívania liekov, šikanovania a týrania osôb, schopnostiam pamäti či odhaľovanie lži detektorom.
Anton Uherík ukončil štúdium psychológie a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1954). Odvtedy, až do dôchodku, pracoval v ÚEP SAV. Publikoval 200 štúdií, napísal 12 kníh. Spolupracoval s psychofyziologickými pracoviskami v Paríži, Bonne, Berlíne, Hamburgu, Londýne, Toronte, New Yorku a inde. Získal Medailu SAV za dlhoročnú vedeckú prácu, Plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách a iné ocenenia.
"Dôležitým odkazom v knihe je zdôrazňovanie limitov, obmedzení v poznávaní človeka. Nikdy nebudeme vedieť, v čom spočívajú jeho zázračné vlastnosti a schopnosti," uviedol pre TASR 86-ročný Uherík.
Predstavuje človeka ako ľudskú bytosť z hľadiska historického, psychofyziologického, psychologického a filozofického. Jeho spätosť s prírodou a obdivuhodné tvorivé schopnosti s genetickou podstatou. Argumentmi sú ľudia a spoločnosť v dávnoveku, kedy civilizácia a kultúra sa iba rodili a vytváral ich človek bez akéhokoľvek vzdelania, ale s genetickým potenciálom intelektu a tvorivosti v živote s krutou prírodou. Podmienky bytia aplikuje na 21. storočie, kedy sa geneticky podmienené vlastnosti človeka po tisícročiach v podstate nezmenili.
Hovorí, že migrácia bola už dávno, ale za iných podmienok. Neboli kruté lokálne vojny, ktoré vyháňajú ľudí a nevinné deti, aby odchádzali v obrovskom počte na iné miesta. "To je strašné, čo sa v Sýrii a inde deje. Ale kto to spôsobil? Toto je podstata, a ja hovorím, že my riešime výsledok, ale máme riešiť príčinu, zamerať sa na to, čím boli vyvolané tieto vojny," navrhuje autor.
V kapitole Človek a viera píše, že islamisti páchajúci teroristické vraždy sú fanaticky presvedčení o svojej viere až do obetovania sa, len aby zobrali život stovkám nevinných ľudí. Hľadať zlo v štruktúrach mozgu je nielen nevedecké, ale aj smiešne. Podobne ako skúmať, že niekto je autista.
Podľa Uheríka sa to nevie vysvetliť. Autizmus je druh poškodeného mozgu, ktoré zvláštnym kompenzačným procesom spôsobuje úplne iný vývoj jedinca. Je to nevyspytateľnosť, že mozog je poškodený a vyvinie sa geniálna schopnosť človeka. Spomína niekoľko takých prípadov. Tiež upozorňuje, že nie každý autista je génius.
Kniha poukazuje na jedinečnosť ľudskej autonómie v spoločenskom bytí, na existenčné schopnosti človeka nezávisle od prísne organizovanej spoločnosti, štátu, ktorý vznikol oveľa neskôr a zasahoval do jeho autonómnosti umelými pravidlami a zákonmi. Vraj vhodnejší by bol jednoduchý štát so slobodnejším občanom a väčšou účasťou na jeho fungovaní. Uvádza neefektívny systém ekonomického fungovania orgánov Európskej únie, prebujnenú štátnu a samosprávnu štruktúru u nás i rómsku problematiku.
"Treba menej politikárčenia, viac sedliackeho rozumu a rešpekt ich identity, čo je prirodzená cesta spolunažívania. Zbúranie ich chatrčí a presťahovanie k majoritnej spoločnosti nie je spôsob riešenia rómskych problémov," dodáva autor.
Podľa neho je zarážajúca situácia, keď platí zákon Národnej rady SR č. 149/1995 Z.z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb a stále nemá vykonávacie predpisy. "Zákon nebol zohľadnený ani prijatím tzv. veľkého školského zákona v roku 2008. Školská reforma v oblasti špeciálneho školstva sa robí v rozpore s tým zákonom. Naopak situácia vo vzdelávaní nepočujúcich detí sa ešte zhoršila rušením špeciálnych škôl a ich integráciou do normálnych. Že tam nedostanú starostlivosť primeranú ich defektu, to je nepochopenie problému zo strany kompetentných inštitúcií," upozorňuje tvorca zákona z roku 1995 Uherík.
O svetovej ekonomickej kríze tvrdí, že býva spôsobovaná amorálnosťou jednotlivcov, ľuďmi na najvyšších miestach peňažných inštitúcií, aj v parlamentoch a vládach štátov. Venuje sa tiež problematike užívania liekov, šikanovania a týrania osôb, schopnostiam pamäti či odhaľovanie lži detektorom.
Anton Uherík ukončil štúdium psychológie a filozofie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1954). Odvtedy, až do dôchodku, pracoval v ÚEP SAV. Publikoval 200 štúdií, napísal 12 kníh. Spolupracoval s psychofyziologickými pracoviskami v Paríži, Bonne, Berlíne, Hamburgu, Londýne, Toronte, New Yorku a inde. Získal Medailu SAV za dlhoročnú vedeckú prácu, Plaketu Ľudovíta Štúra za zásluhy v spoločenských vedách a iné ocenenia.