Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Merkúr je väčšinou k Zemi bližšie ako Mars, no vyslanie sondy k tejto planéte je napriek tomu výrazne náročnejšie ako vyslanie sondy na Mars.
Autor TASR
Paríž 7. septembra (TASR) – Vesmírna loď nesúca na palube sondy európskej a japonskej vesmírnej agentúry vykonala v noci na štvrtok prelet nad Merkúrom. Pre poruchu pohonu však letela v menšej výške, ako bolo pôvodne plánované, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Misia BepiColombo je spoločnou misiou Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Na palube nesie dve sondy – európsku Mercury Planetary Orbiter (MPO) a japonskú Mio (Mercury Magnetospheric Orbiter).
Loď odštartovala ešte v roku 2018 a na obežnú dráhu Merkúra mala vstúpiť v decembri tohto roku. Porucha pohonu v apríli tohto roku si však vyžiadala zmenu trajektórie a spôsobila oneskorenie misie, pretože pohon funguje iba na 90 percent pôvodne plánovaného výkonu. Vesmírna loď tak na orbitu planéty dorazí v novembri 2026.
Prelet bol štvrtým zo šestice naplánovaných pred vstupom vesmírnej lode na orbitu planéty. Prebehol hladko, uviedlo operačné stredisko ESA prostredníctvom účtu misie na sociálnej platforme X. Zároveň zverejnilo novú fotografiu tejto pustej kamennej planéty veľkosťou a povrchom pripomínajúcou Mesiac. Plavidlo preletelo nad planétou vo výške 165 kilometrov, teda o 35 kilometrov nižšie ako pôvodne malo.
Merkúr je väčšinou k Zemi bližšie ako Mars, no vyslanie sondy k tejto planéte je napriek tomu výrazne náročnejšie ako vyslanie sondy na Mars. Dôvodom je blízkosť planéty k Slnku a jej nízka hmotnosť. Gravitácia planéty je len o čosi silnejšia ako gravitácia Mesiaca a v porovnaní s gravitáciou Slnka je veľmi slabá. Udržať sondy na obežnej dráhe okolo Merkúru je preto veľmi náročné.
"Brzdenie a zastavenie pri Merkúre si vyžaduje výrazne väčšie množstvo energie ako cesta na Mars," vyhlásil pre AFP astronóm Alain Doressoundiram z Parížskeho observatória.
Sondy v okolí planét brzdia pomocou manévra zvaného gravitačný prak, ktorý im umožňuje nielen brzdiť, ale aj zrýchľovať alebo meniť trajektóriu. Priekopníkom jeho použitia bol taliansky vedec, inžinier a matematik Giuseppe „Bepi“ Colombo (1920 – 1984). Prvý raz ho použil v roku 1974 v rámci misie Mariner 10. Manéver sonde umožnil tri oblety okolo Merkúra namiesto iba jedného. Misia BepiColombo je pomenovaná na počesť tohto vedca.
Vesmírna loď sa po príchode k Merkúru rozdelí na tri nezávislé telesá – sondu MTO, sondu Mio a prepravný modul MTM, ktorého úlohou bola doprava oboch sond k Merkúru. Sonda Mio bude skúmať magnetosféru tejto planéty. Sonda MTO ju preskúma množstvom vedeckých prístrojov na svojej palube, okrem iných aj iónovým hmotnostným spektrometrom PICAM skonštruovaným s prispením Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.
Misia BepiColombo je spoločnou misiou Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA). Na palube nesie dve sondy – európsku Mercury Planetary Orbiter (MPO) a japonskú Mio (Mercury Magnetospheric Orbiter).
Loď odštartovala ešte v roku 2018 a na obežnú dráhu Merkúra mala vstúpiť v decembri tohto roku. Porucha pohonu v apríli tohto roku si však vyžiadala zmenu trajektórie a spôsobila oneskorenie misie, pretože pohon funguje iba na 90 percent pôvodne plánovaného výkonu. Vesmírna loď tak na orbitu planéty dorazí v novembri 2026.
Prelet bol štvrtým zo šestice naplánovaných pred vstupom vesmírnej lode na orbitu planéty. Prebehol hladko, uviedlo operačné stredisko ESA prostredníctvom účtu misie na sociálnej platforme X. Zároveň zverejnilo novú fotografiu tejto pustej kamennej planéty veľkosťou a povrchom pripomínajúcou Mesiac. Plavidlo preletelo nad planétou vo výške 165 kilometrov, teda o 35 kilometrov nižšie ako pôvodne malo.
Merkúr je väčšinou k Zemi bližšie ako Mars, no vyslanie sondy k tejto planéte je napriek tomu výrazne náročnejšie ako vyslanie sondy na Mars. Dôvodom je blízkosť planéty k Slnku a jej nízka hmotnosť. Gravitácia planéty je len o čosi silnejšia ako gravitácia Mesiaca a v porovnaní s gravitáciou Slnka je veľmi slabá. Udržať sondy na obežnej dráhe okolo Merkúru je preto veľmi náročné.
"Brzdenie a zastavenie pri Merkúre si vyžaduje výrazne väčšie množstvo energie ako cesta na Mars," vyhlásil pre AFP astronóm Alain Doressoundiram z Parížskeho observatória.
Sondy v okolí planét brzdia pomocou manévra zvaného gravitačný prak, ktorý im umožňuje nielen brzdiť, ale aj zrýchľovať alebo meniť trajektóriu. Priekopníkom jeho použitia bol taliansky vedec, inžinier a matematik Giuseppe „Bepi“ Colombo (1920 – 1984). Prvý raz ho použil v roku 1974 v rámci misie Mariner 10. Manéver sonde umožnil tri oblety okolo Merkúra namiesto iba jedného. Misia BepiColombo je pomenovaná na počesť tohto vedca.
Vesmírna loď sa po príchode k Merkúru rozdelí na tri nezávislé telesá – sondu MTO, sondu Mio a prepravný modul MTM, ktorého úlohou bola doprava oboch sond k Merkúru. Sonda Mio bude skúmať magnetosféru tejto planéty. Sonda MTO ju preskúma množstvom vedeckých prístrojov na svojej palube, okrem iných aj iónovým hmotnostným spektrometrom PICAM skonštruovaným s prispením Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.
