Bratislava 9. augusta – Meteorický roj Perzeidy, ktorý každoročne v auguste púta pozornosť odbornej i laickej verejnosti, ponúka príležitosť poukázať na rozsah svetelného znečistenia. Snímku oblohy s takýmto posolstvom vytvorili slovenský astrofotograf a popularizátor astronómie Tomáš Slovinský a český astrofotograf Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

Fotografiu s názvom Perzeus a stratené meteory vybral americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v pondelok 9. augusta 2021 za Astronomický snímok dňa (Astronomy Picture Of the Day, APOD).

„Z ocenenej snímky je zrejmé, ako svetelné znečistenie okráda pozorovateľov bližšie k mestám o krásu tmavej hviezdnej oblohy a aj o meteory z bohatého meteorického roja Perseidy,“ povedal pre TASR Tomáš Slovinský.

Čistá obloha vs. znečistená

Neobvyklá kompozitná snímka vznikla počas minuloročného maxima meteorického roja Perzeidy na dvoch miestach s odlišnou mierou svetelného znečistenia.

Tomáš Slovinský zaznamenával meteory z obce Runina v Parku Tmavej Oblohy Poloniny, ktoré je jedným z najtmavších miest v strednej Európe. Na tzv. Bortleho stupnici svetelného znečistenia (od 1 po 9, pričom 9 je najväčšie znečistenie) sa táto lokalita nachádza na stupni 2. Petr Horálek fotografoval meteory nad Sečskou priehradou v stredných Čechách, kde je kvalita oblohy Bortle 4. „Už keď sme sa pripravovali na pozorovanie Perzeíd, napadlo nám, že by sa dala vytvoriť snímka, ktorá by porovnávala kvalitu nočnej oblohy na oboch miestach,“ uviedol Slovinský.

Rozdiel medzi lokalitami je až 1.000 hviezd, o ktoré je obloha v stredných Čechách ochudobnená oproti Poloninám na severovýchode Slovenska. Tomáš Slovinský tiež mohol pozorovať až o tretinu viac meteorov, ktoré na presvetlenej sečskej oblohe zanikli.

„Pritom okolie Seči na tom zďaleka nie je najhoršie, pokiaľ ide o svetelné znečistenie. V Česku je to jedna z lepších lokalít. Napriek tomu tu slabšie meteory úplne zanikli. Ešte horšie sú na tom pozorovatelia v mestách, napríklad v Prahe, Bratislave alebo v Košiciach, ktorí vidia iba najjasnejšie meteory. V každom meteorickom roji sa nájdu jasnejšie meteory, občas sa vyskytne nejaký bolid, nespočetné množstvo ostatných meteorov však pri oblohe so svetelným znečistením nevidieť,“ vysvetlil Slovinský.

Slzy a či prach z kométy

Perzeidy sú prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle, ktorá má obežnú dobu cca 133 rokov. Po vniknutí do zemskej atmosféry zhoria vo výške vyše 80 kilometrov nad povrchom zeme. Pri pozorovaní zdanlivo vyletujú z jedného miesta na oblohe, z radiantu, ktorý leží v súhvezdí Perzea. Práve podľa toho dostali Perziedy aj svoje meno. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili 10. augusta 258 v Ríme.

Maximum meteorického roja nastane ako obvykle v noci z 12. na 13. augusta. Súhvezdie Perzea v tomto období vychádza neskoro večer nad severovýchodný obzor. Práve od pol noci do štvrtej ráno by mal výskyt meteorov vrcholiť.

Výdatnosť meteorického roja závisí od toho, cez akú hustú oblasť častíc Zem v danom roku prelietava. Štandardne sa pohybuje v rozpätí 100 až 120 meteorov za hodinu, bežný pozorovateľ ich vidí približne polovicu, teda asi 50 až 60.

Podmienky budú priaznivé

Keď v roku 1992 naposledy prelietavala kométa 109P/Swift-Tuttle oblasťou perihélia, boli aj Perzeidy mimoriadne aktívne. V rokoch 1991, 1992 a 1993 vletelo počas maxima do atmosféry aj viac než 300 meteorov za hodinu. Výnimočná bola aktivita Perzeíd aj v roku 2016 – približne 200 meteorov za hodinu. Tento rok sa však podobný výnimočný úkaz neočakáva.

Výhodou Perzeíd je tiež fakt, že Zem cez ich oblasť vo vesmíre prelietava pomerne dlho, preto sa ich zvýšená aktivita dá pozorovať už od konca júla až do konca augusta. „Meteory sa dajú pozorovať aj počas nocí po maxime a predovšetkým niekoľko nocí pred ním,” doplnil Slovinský. Po maxime však už výskyt Perzeíd prudko klesá.

Tento rok by nemalo pozorovanie meteorov rušiť ani mesačné svetlo. Mesiac v tomto čase pribúda a jeho úzky kosáčik zapadne už okolo 22.15 h SELČ. Priaznivá jej aj predpoveď počasia na Slovensku by mala prevládať jasná obloha.

Uspela prvá česko-slovenská dvojica

Astronomický snímok dňa NASA (Astronomy Picture Of the Day, skrátene APOD) je prestížne ocenenie najzaujímavejšej astronomickej fotografie dňa, ktorú pre každý deň vyberajú a doplňujú o popis editori prof. Jerry Bonnell z Michiganskej Technologickej Univerzity) a prof. Robert Nemiroff z Univerzity v Marylande), spolupracovníci NASA. Mottom APOD-u je „Objavujte vesmír“ a snímky sa vyberajú každý deň už od roku 1995.

Tomáš Slovinský aj Peter Horálek zabodovali samostatne vo výbere APOD už niekoľko ráz. Tentokrát však prvý raz uspeli ako česko-slovenská dvojica.