Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Svetoznámym fyzikom sa stal aj napriek tomu, že nemal matematické vzdelanie.
Autor TASR
Hampton Court/Bratislava 25. augusta (TASR) - Od úmrtia britského fyzika a chemika Michaela Faradaya uplynulo dnes 150 rokov.
Michael Faraday sa svetoznámym fyzikom stal aj napriek tomu, že nemal matematické vzdelanie. V jeho diele sa prakticky nevyskytuje matematická rovnica a sám sa skôr nazýval filozofom ako fyzikom či chemikom. K svojim vedeckým objavom sa dopracoval predovšetkým prostredníctvom intuície a experimentov. Je po ňom pomenovaná jednotka elektrickej kapacity farad (F).
Narodil sa 22. septembra 1791 v britskom Newingtone v rodine kováča Jamesa Faradaya, ktorý v dôsledku choroby nemohol naplno vykonávať svoje remeslo. Chudoba rodiny spôsobila, že mladý Faraday nedokončil ani základnú školu a od trinástich rokov pracoval pre kníhkupca a kníhtlačiara Georga Ribaua. Ten mal pochopenie pre Faradayov záujem o prírodné vedy. Svoju náklonnosť prejavil aj tým, že ho zadarmo na sedem rokov prijal vo svojej dielni za učňa. Počas tohto obdobia Faraday s veľkým úsilím doháňal zameškané vzdelanie v oblasti prírodných vied.
Po siedmich rokoch dostal výučný list, ale už vedel, že jeho život nebude spojený s výrobou, respektíve tlačením kníh, ale s vedou. Zozbieral všetku svoju mladícku odvahu a napísal list svojmu veľkému vedeckému vzoru, britskému chemikovi a zakladateľovi elektrochémie Humphry Davymu. Jeho odvaha sa mu oplatila a v marci 1813 sa stal asistentom slávneho vedca. Práve v Davyho laboratóriu sa Faraday vypracoval na skvelého experimentátora. V roku 1831 objavil elektromagnetickú indukciu, o tri roky neskôr jav vlastnej indukcie a zákony o elektrolýze. Zaviedol pojem elektrického a magnetického poľa a pojem siločiar.
V oblasti chémie objavil napríklad benzén a zlúčeniny chlóru a uhlíka. Popísal tiež jav skvapalňovania plynov.
Faraday bol aj výborným prednášateľom a popularizátorom prírodných vied. V roku 1826 začal na pôde britského Kráľovského inštitútu (Royal institution) organizovať pravidelné piatkové večerné dišputy (Friday Evening Discourses) a v tom istom roku aj Vianočné lekcie (Christmas Lectures) pre mládež, čím položil základy vyučovania vedy. Vianočné lekcie viedli po ňom mnohí významní vedci, ich kontinuita bola prerušená iba v období druhej svetovej vojny.
Od roku 1840 začal Michael Faraday chorľavieť a musel upustiť od vedeckých výskumov. Zomrel 25. augusta 1867 vo veku 76 rokov v britskom Hampton Court v Middlesexe.
Michael Faraday sa svetoznámym fyzikom stal aj napriek tomu, že nemal matematické vzdelanie. V jeho diele sa prakticky nevyskytuje matematická rovnica a sám sa skôr nazýval filozofom ako fyzikom či chemikom. K svojim vedeckým objavom sa dopracoval predovšetkým prostredníctvom intuície a experimentov. Je po ňom pomenovaná jednotka elektrickej kapacity farad (F).
Narodil sa 22. septembra 1791 v britskom Newingtone v rodine kováča Jamesa Faradaya, ktorý v dôsledku choroby nemohol naplno vykonávať svoje remeslo. Chudoba rodiny spôsobila, že mladý Faraday nedokončil ani základnú školu a od trinástich rokov pracoval pre kníhkupca a kníhtlačiara Georga Ribaua. Ten mal pochopenie pre Faradayov záujem o prírodné vedy. Svoju náklonnosť prejavil aj tým, že ho zadarmo na sedem rokov prijal vo svojej dielni za učňa. Počas tohto obdobia Faraday s veľkým úsilím doháňal zameškané vzdelanie v oblasti prírodných vied.
Po siedmich rokoch dostal výučný list, ale už vedel, že jeho život nebude spojený s výrobou, respektíve tlačením kníh, ale s vedou. Zozbieral všetku svoju mladícku odvahu a napísal list svojmu veľkému vedeckému vzoru, britskému chemikovi a zakladateľovi elektrochémie Humphry Davymu. Jeho odvaha sa mu oplatila a v marci 1813 sa stal asistentom slávneho vedca. Práve v Davyho laboratóriu sa Faraday vypracoval na skvelého experimentátora. V roku 1831 objavil elektromagnetickú indukciu, o tri roky neskôr jav vlastnej indukcie a zákony o elektrolýze. Zaviedol pojem elektrického a magnetického poľa a pojem siločiar.
V oblasti chémie objavil napríklad benzén a zlúčeniny chlóru a uhlíka. Popísal tiež jav skvapalňovania plynov.
Faraday bol aj výborným prednášateľom a popularizátorom prírodných vied. V roku 1826 začal na pôde britského Kráľovského inštitútu (Royal institution) organizovať pravidelné piatkové večerné dišputy (Friday Evening Discourses) a v tom istom roku aj Vianočné lekcie (Christmas Lectures) pre mládež, čím položil základy vyučovania vedy. Vianočné lekcie viedli po ňom mnohí významní vedci, ich kontinuita bola prerušená iba v období druhej svetovej vojny.
Od roku 1840 začal Michael Faraday chorľavieť a musel upustiť od vedeckých výskumov. Zomrel 25. augusta 1867 vo veku 76 rokov v britskom Hampton Court v Middlesexe.
