Woolsthorpe/Bratislava 3. januára (TASR) - Zákon zotrvačnosti, zákon sily a zákon akcie reakcie definujú pôsobenie sily na fyzikálne teleso. Týmito tzv. pohybovými zákonmi sa do histórie vedy zapísal anglický fyzik a matematik Isaac Newton. Rovnako dôležitým dedičstvom jeho práce je aj Newtonov zákon zotrvačnosti, ktorý definuje pôsobenie gravitačného poľa na teleso.

V stredu 4. januára uplynie 380 rokov od narodenia geniálneho vedca, ktorý položil základy klasickej alebo tiež newtonovskej fyziky resp. mechaniky – aby ich o niekoľko storočí neskôr korigoval a doplnil svojou relativistickou fyzikou ďalší génius Albert Einstein.

Isaac Newton sa narodil 4. januára 1643 na panstve Woolsthorpe vo východnom Anglicku. Otec zomrel tri mesiace pred jeho narodením. Matka sa vydala za reverenda Barnabasa Smitha a o Isaaca sa až do otčimovej smrti starali starí rodičia. Aj vďaka nim získal vzdelanie.

Vyštudoval gymnázium a v roku 1661 ako 18-ročný nastúpil na Trinity College v Cambridgi. V roku 1665 získal bakalársky titul a o dva roky neskôr aj stále miesto na svojej alma mater. V roku 1668 sa stal magistrom slobodných umení a v ďalšom roku profesorom matematiky.

V období rokov 1665 až 1667 bola univerzita zatvorená pre morovú epidémiu a Newton trávil čas doma vo svojej rodnej obci. Podľa legendy mu práve tu malo spadnúť na hlavu jablko, ktoré ho priviedlo k myšlienke, že telesá podliehajú pôsobeniu gravitácie – a zároveň sú aj zdrojom gravitačnej sily. Bližšie k pravde je však vysvetlenie, že vedca inšpiroval skôr pohľad na padajúce ovocie.

V každom prípade vo svojom gravitačnom zákone sformuloval gravitačné pôsobenie aj matematicky. Podľa neho je gravitačná sila priamo úmerná hmotnosti telies, ktoré sa priťahujú, a naopak, nepriamo úmerná ich vzdialenosti. Teda čím sú telesá od seba ďalej, tým sa priťahujú slabšie. V nadväznosti na Kepplerove zákony tak Newton definoval aj pohyb planét a ďalších telies v Slnečnej sústave. Zároveň dokázal, že fyzikálne zákony platia nielen na Zemi, ale v celom vesmíre.

Sformuloval tri pohybové zákony definujúce pôsobenie sily na teleso. Druhý zákon, tzv. zákon sily definuje veľkosť sily ako zmenu hybnosti telesa v čase, alebo tiež – čo je najznámejšia forma rovnice – ako súčin hmotnosti telesa a jeho zrýchlenia. V prípade gravitačného zrýchlenia takto vyrátame veľkosť sily, ktorou sú telesá priťahované k povrchu zeme, teda ich tiaž.

Newton položil základy diferenciálneho a integrálneho počtu, ktoré potreboval ako matematický aparát pre svoje fyzikálne rovnice. Rovnako sa zaoberal aj optikou a objavil, že biele svetlo sa skladá z jednotlivých farieb tzv. farebného spektra.

Základy svojich poznatkov opísal v súbornej práci Matematické princípy prírodnej filozofie (Philosophiae Naturalis Principia Mathematica), ktorá sa považuje za základné dielo moderného vedeckého poznania. Newton ho dokončil v roku 1686 a jeho kolega astronóm Edmund Halley – poznajúc jeho obrovský prínos – ho vydal vo vlastnom náklade o rok neskôr.

Newtonov prínos k ľudskému poznaniu je však aj oveľa širší, keďže celkovo položil základy exaktnej vedy, a tiež racionalizmu a osvietenstva. Významne tak ovplyvnil nielen vedu ale aj filozofiu.

Dlhé roky, až do svojej smrti, predsedal anglickej Kráľovskej spoločnosti. Zároveň sa však v roku 1696 stal dozorcom a o tri roky neskôr ministrom kráľovskej mincovne a okrem iného sa venoval aj odhaľovaniu peňazokazcov. Prestížne a dobre platné miesto zlepšilo jeho postavenie, takže sa vzdal profesúry a presťahoval sa do Londýna.

Dožil sa 84 rokov, na sklonku života ho prenasledovali zdravotné problémy. Zomrel 31. marca 1727.