Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Autorom myšlienky na vybudovanie obrieho teleskopu bol profesor William Gordon z Cornellovej univerzity v štáte New York (USA), ktorý sa venoval výskumu ionosféry.
Autor TASR
Bratislava 16. novembra (TASR) – Už pred polstoročím vedci prvý raz v histórii odvysielali do kozmu základné informácie o pozemskej civilizácii. Posolstvo ľudstva v dvojkovej číselnej sústave vyslal 16. novembra 1974 rádioteleskop Arecibo v Portoriku. Rádioastronomické observatórium Arecibo začalo pracovať 1. novembra 1963.
Po viacerých technických problémoch, najmä pod vplyvom extrémneho počasia, sa konštrukcia teleskopu zrútila 1. decembra 2020. "Pre nás, ktorí sme tam žili a pracovali, je obzvlášť bolestné sledovať záznam skazy. Ako by vám niekto odrazu povedal, že váš dom zhorel," povedal o udalosti rádioastronóm Rhys W. Taylor.
Autorom myšlienky na vybudovanie obrieho teleskopu bol profesor William Gordon z Cornellovej univerzity v štáte New York (USA), ktorý sa venoval výskumu ionosféry. S výstavbou observatória sa začalo v roku 1960, do prevádzky ho uviedli 1. novembra 1963.
Sférický teleskop s priemerom paraboly 305 metrov bol umiestnený vo vápencovej priehlbine, tvorilo ho 38.778 kovových panelov. Nad nimi bola v ohnisku paraboly na oceľových lanách ukotvená pohyblivá kupola s prijímačom vĺn. Pôvodne tvorili povrch paraboly pozinkované plechy, v roku 1974 ich vymenili za hliníkové. Išlo o najväčšiu a najcitlivejšiu pozorovaciu stanicu tohto druhu na svete pre štúdium žiarenia emitovaného vesmírnymi telesami a skúmanie vesmírnych telies prostredníctvom žiarenia vysielaného zo Zeme.
Z teleskopu vyslali 16. novembra 1974 ku guľovej hviezdokope M13 v súhvezdí Herkules rádiový signál s výkonom 3 terawatty (TW) na frekvencii 2,4 gigaherzov (GHz). Posolstvo v rámci projektu, ktorého autorom bol Frank Drake, obsahovalo v dvojkovej číselnej sústave základné informácie o živote na Zemi: čísla 1, 6, 7, 8 a 15 vyjadrovali atómové čísla prvkov potrebných pre život na Zemi – vodík (H!, uhlík (C), dusík (N), kyslík (O) a fosfor (P).
Správa obsahovala základné molekuly cukrových báz a fosfátov, z ktorých sa skladá reťazec DNA, obrázok DNA, obrázok človeka, číslo reprezentujúce priemernú výšku človeka v roku 1974 (176,4 cm) a ľudskú populáciu v roku 1974 (4,29 miliardy). V ďalšej sekcii bol zjednodušený obrázok Slnečnej sústavy a samotného teleskopu.
Guľová hviezdokopa v súhvezdí Herkula obsahuje státisíce hviezd s hmotnosťou podobnou Slnku. Signál zo Zeme tam dorazí až o 25.000 rokov, takže prípadná odpoveď na Zem príde najskôr okolo roku 52.000.
Toto pracovisko sa pričinilo aj o ďalšie vedecké objavy. V roku 1967 sa podarilo odmerať, že otočenie planéty Merkúr okolo svojej osi trvá 59 pozemských dní, nie 88, ako sa dovtedy predpokladalo.
Pracovisko objavilo aj vôbec prvý binárny pulzar, ktorý nepriamo potvrdil existenciu gravitačných vĺn podľa predpokladov Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (experimentálne boli tieto vlny potvrdené v roku 2016). Vedci Russell A. Hulse a Joseph H. Taylor získali za tento objav Nobelovu cenu za fyziku za rok 1993.
V roku 1981 tu vznikli prvé radarové mapy povrchu Venuše a v roku 1992 objavili vôbec prvú exoplanétu. Následné pozorovania potvrdili existenciu celého planetárneho systému pulzar PSR 1257+12. V roku 1994 tu vedci zmapovali rozloženie polárneho ľadu na Merkúre. Samostatnou kapitolou sú pozorovania z hlbín vesmíru, teda z priestoru mimo našej galaxie.
"Observatórium bolo miestom vedy, ale tiež kultúry, objavilo sa vo filmoch, v románoch a piesňach," uviedol Rhys W. Taylor. Najznámejším je televízny seriál Akty X (The X-Files, 1993), alebo bondovka GoldenEye (Zlaté oko, 1995), či snímka Kontakt (Contact, 1997). Ročne navštívilo observatórium takmer 100.000 návštevníkov, obľúbené boli programy určené pre záujemcov od stredoškolských študentov až po vysokoškolských profesorov.
Rádioteleskop viackrát poškodilo extrémne počasie, predovšetkým hurikán Maria v roku 2017. V auguste 2020 sa uvoľnilo jedno z podporných lán a prerazilo 30-metrovú dieru v tanieri. Teleskop sa definitívne zrútil 1. decembra 2020. Niekoľko dní pred tým americká Národná vedecká nadácia (NSF) oznámila, že toto unikátne pracovisko vyradí z prevádzky.
Po viacerých technických problémoch, najmä pod vplyvom extrémneho počasia, sa konštrukcia teleskopu zrútila 1. decembra 2020. "Pre nás, ktorí sme tam žili a pracovali, je obzvlášť bolestné sledovať záznam skazy. Ako by vám niekto odrazu povedal, že váš dom zhorel," povedal o udalosti rádioastronóm Rhys W. Taylor.
Autorom myšlienky na vybudovanie obrieho teleskopu bol profesor William Gordon z Cornellovej univerzity v štáte New York (USA), ktorý sa venoval výskumu ionosféry. S výstavbou observatória sa začalo v roku 1960, do prevádzky ho uviedli 1. novembra 1963.
Sférický teleskop s priemerom paraboly 305 metrov bol umiestnený vo vápencovej priehlbine, tvorilo ho 38.778 kovových panelov. Nad nimi bola v ohnisku paraboly na oceľových lanách ukotvená pohyblivá kupola s prijímačom vĺn. Pôvodne tvorili povrch paraboly pozinkované plechy, v roku 1974 ich vymenili za hliníkové. Išlo o najväčšiu a najcitlivejšiu pozorovaciu stanicu tohto druhu na svete pre štúdium žiarenia emitovaného vesmírnymi telesami a skúmanie vesmírnych telies prostredníctvom žiarenia vysielaného zo Zeme.
Z teleskopu vyslali 16. novembra 1974 ku guľovej hviezdokope M13 v súhvezdí Herkules rádiový signál s výkonom 3 terawatty (TW) na frekvencii 2,4 gigaherzov (GHz). Posolstvo v rámci projektu, ktorého autorom bol Frank Drake, obsahovalo v dvojkovej číselnej sústave základné informácie o živote na Zemi: čísla 1, 6, 7, 8 a 15 vyjadrovali atómové čísla prvkov potrebných pre život na Zemi – vodík (H!, uhlík (C), dusík (N), kyslík (O) a fosfor (P).
Správa obsahovala základné molekuly cukrových báz a fosfátov, z ktorých sa skladá reťazec DNA, obrázok DNA, obrázok človeka, číslo reprezentujúce priemernú výšku človeka v roku 1974 (176,4 cm) a ľudskú populáciu v roku 1974 (4,29 miliardy). V ďalšej sekcii bol zjednodušený obrázok Slnečnej sústavy a samotného teleskopu.
Guľová hviezdokopa v súhvezdí Herkula obsahuje státisíce hviezd s hmotnosťou podobnou Slnku. Signál zo Zeme tam dorazí až o 25.000 rokov, takže prípadná odpoveď na Zem príde najskôr okolo roku 52.000.
Toto pracovisko sa pričinilo aj o ďalšie vedecké objavy. V roku 1967 sa podarilo odmerať, že otočenie planéty Merkúr okolo svojej osi trvá 59 pozemských dní, nie 88, ako sa dovtedy predpokladalo.
Pracovisko objavilo aj vôbec prvý binárny pulzar, ktorý nepriamo potvrdil existenciu gravitačných vĺn podľa predpokladov Einsteinovej Všeobecnej teórie relativity (experimentálne boli tieto vlny potvrdené v roku 2016). Vedci Russell A. Hulse a Joseph H. Taylor získali za tento objav Nobelovu cenu za fyziku za rok 1993.
V roku 1981 tu vznikli prvé radarové mapy povrchu Venuše a v roku 1992 objavili vôbec prvú exoplanétu. Následné pozorovania potvrdili existenciu celého planetárneho systému pulzar PSR 1257+12. V roku 1994 tu vedci zmapovali rozloženie polárneho ľadu na Merkúre. Samostatnou kapitolou sú pozorovania z hlbín vesmíru, teda z priestoru mimo našej galaxie.
"Observatórium bolo miestom vedy, ale tiež kultúry, objavilo sa vo filmoch, v románoch a piesňach," uviedol Rhys W. Taylor. Najznámejším je televízny seriál Akty X (The X-Files, 1993), alebo bondovka GoldenEye (Zlaté oko, 1995), či snímka Kontakt (Contact, 1997). Ročne navštívilo observatórium takmer 100.000 návštevníkov, obľúbené boli programy určené pre záujemcov od stredoškolských študentov až po vysokoškolských profesorov.
Rádioteleskop viackrát poškodilo extrémne počasie, predovšetkým hurikán Maria v roku 2017. V auguste 2020 sa uvoľnilo jedno z podporných lán a prerazilo 30-metrovú dieru v tanieri. Teleskop sa definitívne zrútil 1. decembra 2020. Niekoľko dní pred tým americká Národná vedecká nadácia (NSF) oznámila, že toto unikátne pracovisko vyradí z prevádzky.
