Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Patril k predstaviteľom skupiny slovenských vedcov venujúcich sa kresťanskej filozofii, pôsobil ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie.
Autor TASR
Užhorod/Bratislava 3. mája (TASR) - Astronóm Anton Hajduk sa venoval nielen vedeckej činnosti, ale aj jej popularizácii v širokej verejnosti. Vo štvrtok 3. mája uplynie 85 rokov od jeho narodenia.
Anton Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode. Študoval na Gymnáziu v Trebišove a pokračoval v štúdiu fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1958.
Pracoval ako stredoškolský učiteľ, neskôr bol redaktorom v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave.
Od marca 1961 pôsobil na pôde Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, stal sa medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti astrofyziky, dynamiky meteorických rojov typu Halleyho kométy a dynamiky medziplanetárnej hmoty.
Získal vedeckú hodnosť CSc. obhajobou dizertačnej práce s názvom Meteorický roj Orioníd (1967) a následne vedeckú hodnosť DrSc. prácou Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy (1986). V roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne získal titul profesor. "Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom Bruceom McIntoshom, v ktorom spolu podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy," uviedol o Hajdukovi portál osobnosti.sk.
Činnosť Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV riadil v rokoch 1974 - 1980. V rokoch 1992-1996 bol prvým rektorom obnovenej Trnavskej univerzity.
Venoval sa aj propagácii vedeckých výsledkov pre širokú verejnosť.
Slovenský literárny fond mu v roku 1975 a 1976 udelil prémiu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu. Bol autorom viacerých publikácií, spolu s Jánom Štohlom zostavil Encyklopédiu astronómie (1987).
Patril k predstaviteľom skupiny slovenských vedcov venujúcich sa kresťanskej filozofii, pôsobil ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI). Známe sú aj jeho rozhlasové a televízne vystúpenia, v ktorých sa zamýšľal nad otázkami vedy a viery. Bol slovenským odborníkom na výskum turínskeho plátna a napísal aj knihu, v ktorej na základe vedeckého bádania ponúkol odpovede na otázky spojené s touto témou.
Anton Hajduk náhle zomrel 9. apríla 2005 v Bratislave.
"Profesor Hajduk patril k popredným svetovým odborníkom vo výskume meteorických rojov, najmä pomocou radarových pozorovaní z observatória v Ondřejove. Okrem svojej odbornej práce v astronómii sa venoval zasvätenými staťami a prednáškami aj problematike vzťahov medzi vedou a kresťanskou vierou. Spoločensky sa tiež angažoval v prospech rozvoja vedy a vysokoškolského vzdelávania na Slovensku najmä v období po prevrate, kedy sa stal prvým rektorom obnovenej Trnavskej univerzity, ktorej nezávislosť potom statočne hájil pred politickými tlakmi," uviedol o ňom jeho český kolega, známy astronóm Jiří Grygar.
Anton Hajduk sa narodil 3. mája 1933 v Užhorode. Študoval na Gymnáziu v Trebišove a pokračoval v štúdiu fyziky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1958.
Pracoval ako stredoškolský učiteľ, neskôr bol redaktorom v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave.
Od marca 1961 pôsobil na pôde Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied, stal sa medzinárodne uznávaným odborníkom v oblasti astrofyziky, dynamiky meteorických rojov typu Halleyho kométy a dynamiky medziplanetárnej hmoty.
Získal vedeckú hodnosť CSc. obhajobou dizertačnej práce s názvom Meteorický roj Orioníd (1967) a následne vedeckú hodnosť DrSc. prácou Radarový výskum meteorov a meteorický prúd Halleyovej kométy (1986). V roku 1996 na Masarykovej univerzite v Brne získal titul profesor. "Za svoju najvýznamnejšiu prácu považoval spoločný článok s kanadským astronómom Bruceom McIntoshom, v ktorom spolu podali nový model prúdu meteoroidov Halleyovej kométy," uviedol o Hajdukovi portál osobnosti.sk.
Činnosť Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV riadil v rokoch 1974 - 1980. V rokoch 1992-1996 bol prvým rektorom obnovenej Trnavskej univerzity.
Venoval sa aj propagácii vedeckých výsledkov pre širokú verejnosť.
Slovenský literárny fond mu v roku 1975 a 1976 udelil prémiu za pôvodnú vedeckú tvorbu v oblasti literatúry faktu. Bol autorom viacerých publikácií, spolu s Jánom Štohlom zostavil Encyklopédiu astronómie (1987).
Patril k predstaviteľom skupiny slovenských vedcov venujúcich sa kresťanskej filozofii, pôsobil ako predseda Ústredia slovenskej kresťanskej inteligencie (ÚSKI). Známe sú aj jeho rozhlasové a televízne vystúpenia, v ktorých sa zamýšľal nad otázkami vedy a viery. Bol slovenským odborníkom na výskum turínskeho plátna a napísal aj knihu, v ktorej na základe vedeckého bádania ponúkol odpovede na otázky spojené s touto témou.
Anton Hajduk náhle zomrel 9. apríla 2005 v Bratislave.
"Profesor Hajduk patril k popredným svetovým odborníkom vo výskume meteorických rojov, najmä pomocou radarových pozorovaní z observatória v Ondřejove. Okrem svojej odbornej práce v astronómii sa venoval zasvätenými staťami a prednáškami aj problematike vzťahov medzi vedou a kresťanskou vierou. Spoločensky sa tiež angažoval v prospech rozvoja vedy a vysokoškolského vzdelávania na Slovensku najmä v období po prevrate, kedy sa stal prvým rektorom obnovenej Trnavskej univerzity, ktorej nezávislosť potom statočne hájil pred politickými tlakmi," uviedol o ňom jeho český kolega, známy astronóm Jiří Grygar.
