Reggae vzniklo v 60. rokoch 20. storočia na Jamajke z hudobného žánru ska.
Autor TASR
Port Louis 29. novembra (TASR) - Výbor Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) rozhodol vo štvrtok o zaradení hudobného žánru reggae do zoznamu svetového nehmotného dedičstva. Informovala o tom agentúra AFP.
Reggae vzniklo v 60. rokoch 20. storočia na Jamajke z hudobného žánru ska. Reggae ovplyvnilo rastafariánstvo, náboženstvo chudobných štvrtí. Rozdiel medzi reggae a ska je v tom, že reggae je oveľa pomalšie. Zvyčajne sa hrá vo štvorštvrťovom takte.
Hudbu tvoria bicie, basová gitara, rytmická gitara, sprievodná gitara, klavír, organ a niekedy aj lesný roh, kravské zvonce a perkusie. Pre reggae je charakteristický aj spev. Témy textov piesní majú zväčša politický alebo náboženský obsah. Za priekopníka reggae sa považuje Bob Marley.
Výbor UNESCO pre ochranu svetového nehmotného dedičstva v súčasnosti zasadá na ostrove Maurícius v Indickom oceáne. O zaradení nových položiek do príslušného zoznamu bude rozhodovať až do 1. decembra.
Šiesty zápis v zozname svetového nehmotného dedičstva získalo v stredu aj Slovensko, a to vďaka modrotlači, ktorú Slovenská republika na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom.
Reggae vzniklo v 60. rokoch 20. storočia na Jamajke z hudobného žánru ska. Reggae ovplyvnilo rastafariánstvo, náboženstvo chudobných štvrtí. Rozdiel medzi reggae a ska je v tom, že reggae je oveľa pomalšie. Zvyčajne sa hrá vo štvorštvrťovom takte.
Hudbu tvoria bicie, basová gitara, rytmická gitara, sprievodná gitara, klavír, organ a niekedy aj lesný roh, kravské zvonce a perkusie. Pre reggae je charakteristický aj spev. Témy textov piesní majú zväčša politický alebo náboženský obsah. Za priekopníka reggae sa považuje Bob Marley.
Výbor UNESCO pre ochranu svetového nehmotného dedičstva v súčasnosti zasadá na ostrove Maurícius v Indickom oceáne. O zaradení nových položiek do príslušného zoznamu bude rozhodovať až do 1. decembra.
Šiesty zápis v zozname svetového nehmotného dedičstva získalo v stredu aj Slovensko, a to vďaka modrotlači, ktorú Slovenská republika na zápis nominovala v rámci spoločnej kandidatúry s Nemeckom, Rakúskom, Českom a Maďarskom.