REZNÍK: Kongres slovenských spisovateľov môže byť zjednocovacím prvkom

Účastníci sledujú vystúpenie jedného z rečníkov počas Kongresu Spolku slovenských spisovateľov, 22. septembra 2016 v Trenčianskych Tepliciach. Foto: TASR/Radova Stoklasa

Na dvojdňovom kongrese sa hovorí pri okrúhlych stoloch o národných literatúrach a spisovateľoch v európskom kontexte, o slovenských literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských časopisoch.

Autor TASR

22. septembra 2016 17:23,aktualizované 22. septembra 2016 19:30

Trenčianske Teplice 22. septembra (TASR) – Súčasná doba v Európe veľmi pripomína pohyby, ktoré boli v druhej polovici 30. rokov minulého storočia. Proti rozmáhajúcim sa tendenciám fašizmu vtedy (1936 – pozn. TASR) vystúpili spisovatelia na Kongrese slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach. Pri príležitosti Kongresu slovenských spisovateľov, ktorý sa koná po 80 rokoch práve v Trenčianskych Tepliciach, to dnes povedal čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov Jaroslav Rezník.

„Nechcem strašiť touto situáciou, no pravda je taká, že aj teraz sa ozývajú sily, ktoré by chceli robiť poriadok v Európe. Publicisti a politici ich nazývajú, že sú to extrémne a populistické sily. Ja to však tak nevidím. Pohyb týchto síl a nástup je len prirodzeným dôsledkom opozičných politických síl, ktoré sa chcú dostať k moci a preto v zápase politického boja konajú tak, ako konajú. Je to veľmi nebezpečné. V tomto chceme nadviazať na odkaz toho trenčianskoteplického kongresu, aby sme do Európy vyslali signál, že vieme o tom, čo sa deje. Toto je zahraničnopolitický aspekt kongresu,“ zdôraznil Rezník s tým, že kongres zároveň chce byť príspevkom k polroku slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie.

Vnútropolitický význam podľa neho rovnako nadväzuje na kongres spred 80 rokov. „Tam sa zišli českí a slovenskí spisovatelia rôzneho politického zamerania a rôznych ideových názorov. Boli tam ľavicoví komunisti, agrárnici, boli tam sociálni demokrati, kresťanskí demokrati, katolíci, evanjelici, ale na základnej myšlienke spoločného vystúpenia proti fašizujúcim sa tendenciám vystúpili a v tomto sa zjednotili. Myslím si, že na tomto postoji sa zjednotíme aj my,“ doplnil čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov.

Ako dodal, vnútropolitický význam má aj to, že kongres by mohol byť zjednocovacím prvkom slovenských spisovateľov. „Spisovateľské organizácie a ich členovia nie veľmi medzi sebou komunikovali a ak komunikovali, tak komunikovali dosť podráždene. Aj keď Spolok slovenských spisovateľov zobral na seba hlavnú organizačnú a finančnú ťarchu, ale pridali sa k nám aj spisovatelia iných spisovateľských organizácií a dostali priestor na vystúpenie. Myslím si, že slovenská literatúra je jeden celok a nemôže to byť inak, aj keď sme rôznych politických a ideových názorov,“ uzavrel Rezník.

Kongres Slovenských spisovateľov sa koná dnes a v piatok (23.9.) v Trenčianskych Tepliciach. Jeho organizátormi sú Spolok slovenských spisovateľov (SSS), SC PEN, Klub nezávislých spisovateľov, Klub literatúry faktu a ďalšie inštitúcie.

Na dvojdňovom kongrese sa hovorí pri okrúhlych stoloch o národných literatúrach a spisovateľoch v európskom kontexte, o slovenských literárnych, umeleckých a kultúrno-spoločenských časopisoch. Pripravené sú bloky referátov na tému Spisovateľ a publicista v súčasnosti, čitateľ a literatúra. Odznejú aj prednášky Spisovatelia verzus totalita, Malé národy vo veľkej literatúre, Nové výzvy v čase rozvratu tradičných európskych hodnôt, Limity slobody slova dnes, Postavenie slovenských spisovateľov v zahraničí a mnohé iné. Dvojdňový program ukončí záverečná diskusia a prijatie spoločného vyhlásenia.

R. SCHUSTER: Média často cez peniaze preferujú diela bez umeleckej hodnoty

Dnes je pri písaní literárnych diel sloboda, každý si môže písať čo uzná za vhodné. Horšie je to pri publikovaní, tam už nie je rovnosť. Počas dnešného Kongresu slovenských spisovateľov to pre TASR povedal exprezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster.

„Dnes sú niektorí spisovatelia bohatí ľudia, ktorí na to majú peniaze. Podnikatelia sú aj spisovatelia, lebo na to má peniaze. Má človeka, ktorý mu to napíše a on sa pod to podpíše a potom to vydá. To už nikto neskúma či to napísal, alebo nenapísal,“ pripomenul Schuster.

Média podľa neho často preferujú cez peniaze veci, ktoré umeleckú hodnotu nemajú. „Mnohí spisovatelia sa ani nemôžu vyvíjať, lebo buď sa narodia ako veľký talent, ale nejaký vývoj u nich sledovať nemožno. Mnohí to zabalia, napíšu pár vecí do zásuvky a tým končí. Je na škodu veci, že mnohé talenty dnes zapadnú. Zvyčajne dobrí spisovatelia sú tí, ktorí sú nenápadní. Takí by potrebovali človeka, ktorý by našiel niekoho, kto má peniaze a vydavateľa, ktorý by to vydal,“ skonštatoval exprezident.

V tomto smere by mohol podľa neho viac urobiť pre mladých spisovateľov aj Spolok slovenských spisovateľov. „Lenže aj oni bojujú o svoju záchranu, vieme dobre koľkokrát už zanikol Literárny týždenník, aj sa zase rozbehol. Tu každý bojuje za seba a to je škoda,“ zdôraznil Schuster s tým, že dnes je podpora štátu spisovateľov ešte menšia, ako bola v čase, keď bol prezidentom.

Poukázal na obdobie, keď ako úradujúci prezident nepodpísal zákon o rovnej dani, ktorý všade na západe chválili. „Keď dáte na knihy a časopisy jednotnú 19-percentnú daň, nemohol som to podpísať. Tak isto bola hlúposť 19-percentná daň na základné potraviny a lieky. Aj tam sa už zakladalo zbytočné predražovanie kníh, na tom štátny rozpočet nestál. Mnohých vydavateľov, ktorí sa rozbiehali, sme hneď v začiatkoch zastavili,“ zdôraznil bývalý prezident.