Verejnosť na nej nájde mapy s lokalizáciou vybraných druhov nepôvodných rastlín aj živočíchov.
Autor TASR
Bratislava 7. júla (TASR) – Nebezpečné druhy rastlín či živočíchov nájdu ľudia všade okolo seba. Nepôvodné rastliny a živočíchy, ktoré sa k nám dostali z iných krajín či kontinentov, predstavujú v dobe presunu tovarov a osôb rastúci problém. Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) vyvinuli špeciálnu aplikáciu Visitor, ktorá mapuje nebezpečné druhy. Do tohto výskumu sa môže zapojiť aj verejnosť.
"Voľne dostupná aplikácia umožňuje ľuďom na prechádzkach v prírode alebo v meste veľmi jednoduchým a intuitívnym spôsobom zbierať a odosielať údaje o výskyte cieľových druhov, ktoré sme vytipovali. Momentálne ich je 30, pričom sme sa sústredili na druhy, ktoré sú v prírode dobre odlíšiteľné. Fotografie a údaje, ktoré nám posielajú užívatelia aplikácie, následne overia naši odborníci a uverejnia na webstránke," povedal Ladislav Pekárik z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Ako doplnil, verejnosť na nej nájde mapy s lokalizáciou vybraných druhov, fotografie, podrobné informácie, ale aj spôsoby odstraňovania nepôvodných druhov.
Nepôvodné rastliny a živočíchy podľa odborníkov zo SAV súperia s domácimi druhmi o živiny, svetlo, opeľovačov či potravu, a často vyhrávajú. Niektoré rastliny sú úspešné poľnohospodárske buriny alebo alergény a môžu poškodzovať statiku stavieb alebo zvyšovať eróziu vodných brehov. Ako ďalej konštatujú odborníci, živočíchy môžu prenášať rôzne choroby a parazity alebo spôsobujú ekonomické škody pri chove rýb. Spôsobujú závažné ekonomické dopady, a preto má ich výskum dôležitý význam pre spoločnosť.
"Nepôvodné druhy však nie sú len potenciálne nebezpečné pre naše biotopy. Často sú, našťastie, aj pekné, ako napríklad chrobák krasec (Lamprodila festiva), ktorý sa začal na Slovensko v posledných dvoch rokoch šíriť cez Maďarsko alebo priamo z Talianska prostredníctvom dovážaných okrasných drevín. Škodí rôznym druhom borievok, cyprusov a tují," priblížil Pekárik.
Údaje, ktorými sa plní aplikácia, sú zdrojom informácií aj pre samosprávy alebo Štátnu ochranu prírody. "Zákon káže majiteľom či užívateľom pozemkov, aby odstraňovali invázne druhy. Budeme o našom projekte informovať samosprávy, aby sme im pomohli tieto druhy identifikovať," dodal Pekárik.
"Voľne dostupná aplikácia umožňuje ľuďom na prechádzkach v prírode alebo v meste veľmi jednoduchým a intuitívnym spôsobom zbierať a odosielať údaje o výskyte cieľových druhov, ktoré sme vytipovali. Momentálne ich je 30, pričom sme sa sústredili na druhy, ktoré sú v prírode dobre odlíšiteľné. Fotografie a údaje, ktoré nám posielajú užívatelia aplikácie, následne overia naši odborníci a uverejnia na webstránke," povedal Ladislav Pekárik z Centra biológie rastlín a biodiverzity SAV. Ako doplnil, verejnosť na nej nájde mapy s lokalizáciou vybraných druhov, fotografie, podrobné informácie, ale aj spôsoby odstraňovania nepôvodných druhov.
Nepôvodné rastliny a živočíchy podľa odborníkov zo SAV súperia s domácimi druhmi o živiny, svetlo, opeľovačov či potravu, a často vyhrávajú. Niektoré rastliny sú úspešné poľnohospodárske buriny alebo alergény a môžu poškodzovať statiku stavieb alebo zvyšovať eróziu vodných brehov. Ako ďalej konštatujú odborníci, živočíchy môžu prenášať rôzne choroby a parazity alebo spôsobujú ekonomické škody pri chove rýb. Spôsobujú závažné ekonomické dopady, a preto má ich výskum dôležitý význam pre spoločnosť.
"Nepôvodné druhy však nie sú len potenciálne nebezpečné pre naše biotopy. Často sú, našťastie, aj pekné, ako napríklad chrobák krasec (Lamprodila festiva), ktorý sa začal na Slovensko v posledných dvoch rokoch šíriť cez Maďarsko alebo priamo z Talianska prostredníctvom dovážaných okrasných drevín. Škodí rôznym druhom borievok, cyprusov a tují," priblížil Pekárik.
Údaje, ktorými sa plní aplikácia, sú zdrojom informácií aj pre samosprávy alebo Štátnu ochranu prírody. "Zákon káže majiteľom či užívateľom pozemkov, aby odstraňovali invázne druhy. Budeme o našom projekte informovať samosprávy, aby sme im pomohli tieto druhy identifikovať," dodal Pekárik.