Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Napriek tomu, že iba na základe tvaru vĺn nebolo možné potvrdiť, že soby skutočne spia, poukazovali na to ďalšie indície.
Autor TASR
Zürich 2. januára (TASR) – Soby dokážu zároveň spať a prežúvať, uvádza nová štúdia zverejnená minulý týždeň v odbornom časopise Current Biology. TASR informuje na základe článku servera Science News.org.
Soby polárne sú v lete veľmi zaneprázdnené prežúvaním – všade je totiž vtedy potravy nadostač. Prežúvanie je dôležitý proces, prežúvavcom pomáha rozdrobiť potravu na menšie a lepšie stráviteľné časti. V nabitom letnom programe však môže byť pre soby veľmi náročné nájsť si čas na spánok.
Neurovedkyňa Melanie Furrerová a chronobiologička Sara Meierová z Univerzity v Zürichu spolu s ďalšími kolegyňami skúmali štyri samice sobov polárnych (Ragnifer tarandus) poddruhu Rangifer tarandus tarandus. Pomocou elektród ich pripojili k prístrojom na elektroencefalografiu (EEG) a skúmali ich mozgové vlny. Počas prežúvania sa objavovali mozgové vlny ako počas spánku mimo fázy REM (NREM), no pre šum spôsobený pohybom pri prežúvaní vedkyne nedokázali s istotou potvrdiť, že vlny sú skutočne identické.
Fáza REM je fázou najhlbšieho spánku. Oči sa počas nej pod viečkami rýchlo pohybujú a objavujú sa počas nej živé a bizarné sny. Od rýchleho pohybu očí je zároveň odvodený aj jej názov – rapid eye movement.
Napriek tomu, že iba na základe tvaru vĺn nebolo možné potvrdiť, že soby skutočne spia, poukazovali na to ďalšie indície. Soby boli počas prežúvania pokojné a uvoľnené, často mali aj zatvorené oči. Ich držanie tela počas prežúvania pripomínalo držanie tela počas NREM spánku, uvádza Furrerová. Zároveň bolo ťažšie ich vyrušiť a nereagovali na tiché zvuky vydávané ďalšími prežúvajúcimi sobmi.
Asi najpresvedčivejším dôkazom spánku počas prežúvania však bol fakt, že soby, ktorým bránili spať, potrebovali neskôr spánkový deficit dobehnúť. Čas strávený prežúvaním však túto potrebu znížil, zistili vedkyne.
Všetky tieto dôkazy "presvedčivo dokazujú, že soby dokážu počas prežúvania spať," vyhlásil neurobiológ Niels Rattenborg z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú inteligenciu, ktorý sa nepodieľal na štúdii.
Zaujímavým faktom je, soby počas prežúvania vykazujú znaky spánku oboch polovíc mozgu. Líšia sa tým od tuleňov, kačíc a sťahovavých vtákov migrujúcich na veľké vzdialenosti, u ktorých spí vždy iba polovica mozgu. Podľa Rattenborga by mohlo byť zaujímavé odhaliť presný mechanizmus, ako to dokážu. Štúdium rôznych foriem spánku by mohlo pomôcť vedcom pochopiť námesačnosť u ľudí.
Soby polárne sú v lete veľmi zaneprázdnené prežúvaním – všade je totiž vtedy potravy nadostač. Prežúvanie je dôležitý proces, prežúvavcom pomáha rozdrobiť potravu na menšie a lepšie stráviteľné časti. V nabitom letnom programe však môže byť pre soby veľmi náročné nájsť si čas na spánok.
Neurovedkyňa Melanie Furrerová a chronobiologička Sara Meierová z Univerzity v Zürichu spolu s ďalšími kolegyňami skúmali štyri samice sobov polárnych (Ragnifer tarandus) poddruhu Rangifer tarandus tarandus. Pomocou elektród ich pripojili k prístrojom na elektroencefalografiu (EEG) a skúmali ich mozgové vlny. Počas prežúvania sa objavovali mozgové vlny ako počas spánku mimo fázy REM (NREM), no pre šum spôsobený pohybom pri prežúvaní vedkyne nedokázali s istotou potvrdiť, že vlny sú skutočne identické.
Fáza REM je fázou najhlbšieho spánku. Oči sa počas nej pod viečkami rýchlo pohybujú a objavujú sa počas nej živé a bizarné sny. Od rýchleho pohybu očí je zároveň odvodený aj jej názov – rapid eye movement.
Napriek tomu, že iba na základe tvaru vĺn nebolo možné potvrdiť, že soby skutočne spia, poukazovali na to ďalšie indície. Soby boli počas prežúvania pokojné a uvoľnené, často mali aj zatvorené oči. Ich držanie tela počas prežúvania pripomínalo držanie tela počas NREM spánku, uvádza Furrerová. Zároveň bolo ťažšie ich vyrušiť a nereagovali na tiché zvuky vydávané ďalšími prežúvajúcimi sobmi.
Asi najpresvedčivejším dôkazom spánku počas prežúvania však bol fakt, že soby, ktorým bránili spať, potrebovali neskôr spánkový deficit dobehnúť. Čas strávený prežúvaním však túto potrebu znížil, zistili vedkyne.
Všetky tieto dôkazy "presvedčivo dokazujú, že soby dokážu počas prežúvania spať," vyhlásil neurobiológ Niels Rattenborg z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú inteligenciu, ktorý sa nepodieľal na štúdii.
Zaujímavým faktom je, soby počas prežúvania vykazujú znaky spánku oboch polovíc mozgu. Líšia sa tým od tuleňov, kačíc a sťahovavých vtákov migrujúcich na veľké vzdialenosti, u ktorých spí vždy iba polovica mozgu. Podľa Rattenborga by mohlo byť zaujímavé odhaliť presný mechanizmus, ako to dokážu. Štúdium rôznych foriem spánku by mohlo pomôcť vedcom pochopiť námesačnosť u ľudí.
