Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento objav by mohol byť revolúciou v oblasti bioremediácie (biologického systému na odstraňovanie znečisťujúcich látok), uviedli vedci.
Autor TASR
Madrid 5. októbra (TASR) - Enzýmy v slinách lariev vijačky voskovej dokážu rozložiť polyetylén (PE) pri izbovej teplote v priebehu niekoľkých hodín. Podľa španielskych vedcov to pomôže pri efektívnej recyklácii plastov. TASR informuje podľa britského denníka The Guardian.
Účinnosť enzýmov lariev náhodou odhalila španielska vedkyňa Federica Bertocchiniová. Ako amatérska včelárka pri čistení úľov zistila, že larvy motýľov, ktoré sa za bežných okolností živia voskovými plástami, si poradia aj z vreckami na odpad.
"Moje úle ničili larvy vijačky voskovej, tak som ich vyčistila a (odpad) vložila do plastového vrecka," povedala Federica Bertocchiniová z Biologického výskumného centra v Madride (CIB–CSIC). Po čase si všimla na vrecku mnoho dier. Larvy ich nielen mechanicky prehrýzli, ale pomohlo im aj chemické pôsobenie slín. "Takže to bol začiatok príbehu," dodala.
Výskum jej tímu identifikoval 200 proteínov v slinách lariev a dva z nich degradovali polyetylén. Výsledky publikovali v časopise Nature Communications. "Štúdia naznačuje, že sliny hmyzu môžu byť depozitárom enzýmov spôsobujúcich degradáciu. Tento objav by mohol byť revolúciou v oblasti bioremediácie (biologického systému na odstraňovanie znečisťujúcich látok)," uviedli vedci.
"Musíme urobiť ešte veľa výskumu a premýšľať o tom, ako rozvinúť túto novú stratégiu na riešenie plastového odpadu," povedal Clemente Arias, ďalší člen španielskeho výskumného tímu. V budúcnosti by podľa neho mohli mať súpravy na recykláciu plastových tašiek aj priamo domácnosti, nešlo by len o priemyselnú recykláciu vo veľkom.
Andy Pickford, riaditeľ Centra pre inovácie enzýmov (CEI) na Portsmouthskej univerzite, považuje objav enzýmov v slinách lariev za vzrušujúci. "Reakcia prebieha v priebehu niekoľkých hodín pri izbovej teplote, čo naznačuje, že enzymatický rozklad môže byť cestou k využitiu polyetylénového odpadu," vysvetlil.
Výhodou je, že enzýmy sa dajú ľahko syntetizovať a rýchlo rozbehnúť degradáciu plastov prerušením ich polymérnych reťazcov, uviedli vedci. Bez nich si to vyžaduje viac času alebo vyššiu teplotu, čo nie je ekonomické. Enzýmy však fungujú pri normálnych teplotách a pri neutrálnom pH. To umožňuje z "odpadu" lacno získať cenné suroviny a po ich ďalšom spracovaní opäť plast. Tým by sa nemuseli "nanovo" vyrábať z ropy.
Účinnosť enzýmov lariev náhodou odhalila španielska vedkyňa Federica Bertocchiniová. Ako amatérska včelárka pri čistení úľov zistila, že larvy motýľov, ktoré sa za bežných okolností živia voskovými plástami, si poradia aj z vreckami na odpad.
"Moje úle ničili larvy vijačky voskovej, tak som ich vyčistila a (odpad) vložila do plastového vrecka," povedala Federica Bertocchiniová z Biologického výskumného centra v Madride (CIB–CSIC). Po čase si všimla na vrecku mnoho dier. Larvy ich nielen mechanicky prehrýzli, ale pomohlo im aj chemické pôsobenie slín. "Takže to bol začiatok príbehu," dodala.
Výskum jej tímu identifikoval 200 proteínov v slinách lariev a dva z nich degradovali polyetylén. Výsledky publikovali v časopise Nature Communications. "Štúdia naznačuje, že sliny hmyzu môžu byť depozitárom enzýmov spôsobujúcich degradáciu. Tento objav by mohol byť revolúciou v oblasti bioremediácie (biologického systému na odstraňovanie znečisťujúcich látok)," uviedli vedci.
"Musíme urobiť ešte veľa výskumu a premýšľať o tom, ako rozvinúť túto novú stratégiu na riešenie plastového odpadu," povedal Clemente Arias, ďalší člen španielskeho výskumného tímu. V budúcnosti by podľa neho mohli mať súpravy na recykláciu plastových tašiek aj priamo domácnosti, nešlo by len o priemyselnú recykláciu vo veľkom.
Andy Pickford, riaditeľ Centra pre inovácie enzýmov (CEI) na Portsmouthskej univerzite, považuje objav enzýmov v slinách lariev za vzrušujúci. "Reakcia prebieha v priebehu niekoľkých hodín pri izbovej teplote, čo naznačuje, že enzymatický rozklad môže byť cestou k využitiu polyetylénového odpadu," vysvetlil.
Výhodou je, že enzýmy sa dajú ľahko syntetizovať a rýchlo rozbehnúť degradáciu plastov prerušením ich polymérnych reťazcov, uviedli vedci. Bez nich si to vyžaduje viac času alebo vyššiu teplotu, čo nie je ekonomické. Enzýmy však fungujú pri normálnych teplotách a pri neutrálnom pH. To umožňuje z "odpadu" lacno získať cenné suroviny a po ich ďalšom spracovaní opäť plast. Tým by sa nemuseli "nanovo" vyrábať z ropy.
