Brusel/Bratislava 13. júna (TASR) - Výraznejšia podpora pre mladých výskumníkov bola hlavnou témou dnešnej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala na pôde Stáleho zastúpenia SR pri EÚ v Bruseli.

Organizátori podujatia pripomenuli, že podpora a rozvoj talentu budú patriť medzi priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ v oblasti vzdelávania, mládeže, výskumu, vedy a športu.

Na konferencii zaznelo, že mladí ľudia, ktorí sa rozhodnú venovať vede, čelia na začiatku kariéry výzvam a problémom, ako sú financovanie, mobilita, kariérny rast a ďalšie vzdelávanie. Slovensko, podobne ako aj ostatné krajiny strednej Európy a vôbec celej EÚ, čelí tzv. odlivu mozgov kvôli vyššej príťažlivosti výskumného prostredia v zahraničí, najmä v USA, pričom Európa tak prichádza o tisíce talentovaných mladých ľudí.

Cieľom podujatia v Bruseli bolo otvoriť a prediskutovať tieto výzvy a načrtnúť možné riešenia, ktoré by mali byť premietnuté aj do slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Výstupy z konferencie budú zároveň využité pri príprave "Bratislavskej deklarácie" - deklarácie mladých výskumníkov zo Slovenska so snahou o celoeurópsku platnosť.

Úvodné príhovory konferencie mali generálny riaditeľ Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre výskum a inovácie Robert-Jan Smits, generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra EÚ (JRC) Vladimír Šucha a rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer.

Šéf JRC v rozhovore pre TASR upozornil, že odliv mladých talentov je vo svete s čoraz viac globalizovanou vedou, výskumom a technológiami samozrejmosťou, pričom stále vyššie percento mladých ľudí využíva mobilitu nielen v rámci EÚ a medzi Európou a USA, ale po celom svete.

"India, Čína, Singapur a čoraz viac aj africké krajiny investujú do výskumu a všade sa črtajú zaujímavé podmienky pre mladých výskumníkov. Slovensko, ale aj EÚ, je v konkurenčnom zápase o talent. Tí najlepší jednoducho odchádzajú tam, kde sú najlepšie podmienky. Je to obrovská výzva. Ako sa jej postaviť, je komplikované. Nezabránime mobilite, ale musíme nastaviť podmienky tak, aby sa mladí ľudia vracali späť, a byť atraktívni nielen pre nich, ale aj pre mladých výskumníkov z iných krajín," uviedol Šucha.

Podľa jeho slov "ide o prežitie", lebo krajiny ako Slovensko v globálnej ekonomickej súťaži nemôžu "bojovať" iba nízkymi platmi, ale aj pridanou hodnotou výrobkov a investovaním do vedeckej a technologickej kvality produktov, čo je spôsob, ako zvyšovať ekonomický rast.

Šucha zdôraznil, že v snahe pritiahnuť k nám mladé talenty, nie je dôležitý len plat. Ešte viac podľa neho zaváži vytvorenie správnej "vedeckej gravitácie", atraktívneho prostredia s kvalitnou výskumnou infraštruktúrou, inovačnej dynamiky a dobrých pracovných podmienok.

"EÚ vytvorila nástroje k tomuto. Dajú sa využiť," uviedol Šucha. Pripomenul v tejto súvislosti laserové centrum za 200 miliónov eur pri Prahe, špičkové v celosvetovom meradle, ktoré sa buduje zo štrukturálnych fondov EÚ a ktoré už pred dokončením pritiahlo výskumníkov z iných krajín. Upozornil, že táto investícia má v období do 20 rokov potenciál zmeniť celý región, lebo pritiahne malých podnikateľov, služby a vytvára nové ubytovacie kapacity.

Z tohto hľadiska sa podľa neho treba pýtať, či Slovensko dostatočne využíva európsky priestor a spoluprácu, ktorá sa v oblasti vedy a výskumu núka. Pripomenul, že aj napriek všetkým kritikám na adresu EÚ krajiny ako Slovensko nemajú inú alternatívu ako úzko spolupracovať v rámci únie. Mimo EÚ by sme pod tlakom celosvetovej konkurencie dospeli do "absolútnej straty významu", aj preto jedinou alternatívou zostáva spolupráca, ktorá sa nám v rámci členstva v EÚ reálne núka.