Ak hovoríme o tom, že smerujeme z nejakého uzatvoreného priestoru, použijeme príslovku von.
Autor TASR
Bratislava 8. apríla (TASR) - Von a vonku sú príslovky, ale každú z nich používame v inej situácii.
Ak hovoríme o tom, že smerujeme z nejakého uzatvoreného priestoru, použijeme príslovku von. Na tento smer sa pýtame otázkou: Kam? Daná príslovka označuje dynamiku - ísť odniekiaľ niekam. Napríklad: Idem s deťmi von. Teta musela ísť von. Jedným uchom dnu, druhým von.
Príslovku vonku využijeme v situácii, keď chceme vyjadriť umiestnenie niečoho, čo sa nachádza mimo nášho obydlia, priestoru, mimo niečoho vnútorného. V tomto prípade používame opytovaciu otázku: Kde? Táto príslovka nie je dynamická, ale statická - ide o miesto, kde sa niečo alebo niekto nachádza. Napríklad: Deti sú vonku. Vonku je zima. Ja som musel zostať dnu, ale kamaráti boli vonku.
Ak hovoríme o tom, že smerujeme z nejakého uzatvoreného priestoru, použijeme príslovku von. Na tento smer sa pýtame otázkou: Kam? Daná príslovka označuje dynamiku - ísť odniekiaľ niekam. Napríklad: Idem s deťmi von. Teta musela ísť von. Jedným uchom dnu, druhým von.
Príslovku vonku využijeme v situácii, keď chceme vyjadriť umiestnenie niečoho, čo sa nachádza mimo nášho obydlia, priestoru, mimo niečoho vnútorného. V tomto prípade používame opytovaciu otázku: Kde? Táto príslovka nie je dynamická, ale statická - ide o miesto, kde sa niečo alebo niekto nachádza. Napríklad: Deti sú vonku. Vonku je zima. Ja som musel zostať dnu, ale kamaráti boli vonku.